Poslanci za SNS navrhujú úpravy pri jazde v chránených územiach

Vyplýva to z návrhu novely zákona o ochrane prírody a krajiny od skupiny poslancov Národnej rady (NR) SR za SNS, ktorý predložili do parlamentu. Novelou chce SNS odstrániť "neprimerane prísne a obmedzujúce zákazy" pre obyvateľov, odbremeniť orgány štátnej správy od zbytočnej administratívnej záťaže, ako aj posilniť práva vlastníkov nehnuteľností v chránených územiach.

Jazda alebo státie s motorovým vozidlom v území, kde platí druhý stupeň ochrany, aj na účelovej ceste a na existujúcej prístupovej poľnej ceste by mohla podľa SNS zabezpečiť a zjednodušiť prístup k chatovým osadám, lazom a ku kopaniciam, ako aj sprístupniť územia v súvislosti s výkonom rybárskeho práva či včelárstva.

SNS takisto navrhuje vypustiť zákaz používania záprahového vozidla, najmä voza, koča alebo saní, na pozemkoch za hranicami zastavaného územia obce. V druhom stupni ochrany, čiže v poľnohospodárskej krajine, nemá podľa predkladateľov žiadne opodstatnenie.

Na území s druhým stupňom ochrany by podľa návrhu SNS nemuselo byť zakázané jazdiť na bicykli, trojkolke, kolobežke alebo samovyvažovacom vozidle. Týkať by sa to malo pozemkov za hranicami zastavaného územia obce mimo diaľnice, cesty, miestnej komunikácie, účelovej komunikácie a vyznačenej cyklotrasy. „Dôvodom je uvoľnenie prísnosti zákona. Predmetný zákaz už od druhého stupňa ochrany je neopodstatnený, opodstatnenosť tohto zákazu činnosti je dôležitá najmä od tretieho stupňa ochrany,“ vysvetlili poslanci.

Výnimka zo zákazu vjazdu a státia s motorovým vozidlom pre vlastníkov, správcov, nájomcov pozemkov alebo správcu vodného toku by sa podľa návrhu mohla vzťahovať aj na príjazd k takémuto pozemku cez iné pozemky.

Zamestnanci orgánov ochrany prírody by mohli podľa novely z dielne SNS jazdiť alebo stáť s motorovým vozidlom v chránených územiach. Pohybovať by sa mohli aj mimo vyznačeného turistického chodníka alebo náučného chodníka za hranicami zastavaného územia obce v chránených územiach od tretieho stupňa ochrany.

Poslanci chcú takisto novelou upraviť územnú pôsobnosť členov dobrovoľnej stráže prírody. Územná kompetencia dobrovoľnej stráže prírody by mohla byť stanovená na pozemky v ich vlastníctve, správe, nájme alebo v obhospodarovaní alebo na iné pozemky po písomnej dohode. „Každý, kto bude chcieť vykonávať stráž prírody, bude musieť zložiť skúšku z požadovaného okruhu vedomostí pred skúšobnou komisiou tvorenou zo zástupcu okresného úradu v sídle kraja, z organizácie ochrany prírody a územného útvaru Policajného zboru, a raz za päť rokov formou preskúšania,“ doplnili predkladatelia.

Novela by v prípade schválenia mohla byť účinná dňom vyhlásenia.