ESĽP rozhodol v prospech sudkyne Cvikovej, priznal porušenie jej práv

ESĽP jej takisto priznal odškodné 19.500 eur plus pokrytie ďalších výdavkov. TASR informuje podľa oficiálneho rozhodnutia zverejneného na webovej stránke ESĽP.

Špecializovaný trestný súd (ŠTS) v marci 2020 rozhodol o väzobnom stíhaní sudkyne Cvikovej a ďalších bratislavských sudcov obvinených z trestných činov korupcie, zasahovania do nezávislosti súdu a marenia spravodlivosti. ŠTS v auguste toho istého roka rozhodol o jej prepustení; Najvyšší súd (NS) SR však v októbri toto rozhodnutie zrušil. Obvinená podala sťažnosť na Ústavnom súde, ktorý ju však zamietol.

Cviková v spojitosti so svojím väzobným stíhaním podala sťažnosť na pôde ESĽP. Uviedla, že bolo svojvoľné a porušovalo jej práva, píše ESĽP. Takisto žiadala odškodné.

Ako priblížilo Ministerstvo spravodlivosti SR, ESĽP konštatoval, že vzatie sťažovateľky do väzby bolo vzhľadom na citlivú povahu obvinení a zložitosť konania v počiatočnej fáze trestného konania relevantné a dôvodné, bez znakov svojvôle. Odlišne už hodnotil ďalšie trvanie väzby v období po zamietnutí sťažovateľkinej žiadosti senátom 5T NS SR. „Skonštatoval, že podstata dôvodov ponechania sťažovateľky vo väzbe bola všeobecná, bez akejkoľvek individualizácie vo vzťahu k sťažovateľke. Rovnako ESĽP považoval odôvodnenie o nenahradení väzby alternatívnymi prostriedkami za arbitrárne,“ podotkla Miriama Gašparíková z tlačového oddelenia rezortu spravodlivosti.

Doplnila, že ESĽP vo vzťahu k dôslednosti a rýchlosti trestného konania konštatoval zjavnú nečinnosť orgánov činných v trestnom konaní s odkazom aj na skutočnosť, že sťažovateľka bola stíhaná iba za jeden skutok. Sťažovateľka namietala aj skutočnosť, že jej senát Najvyššieho súdu odoprel konanie o preskúmaní zákonnosti väzby na podklade jej žiadosti o prepustenie z väzby. „ESĽP konštatoval, že senát 5T NS SR založil svoje rozhodnutie na dôvode, ktorý nielen že nebol vznesený prokuratúrou, ale naviac aj bez toho, aby poskytol sťažovateľke možnosť vyjadriť sa k tomuto dôvodu, čím porušil zásadu rovnosti zbraní a zásadu kontradiktórnosti,“ dodala Gašparíková.

Sťažovateľka namietala i porušenie práva na rešpektovanie súkromného života v súvislosti s výkonom domovej prehliadky. ESĽP uznal že došlo k zásahu do jej práva na súkromný život, avšak tento spĺňal garancie vyžadované Dohovorom. „Z uvedeného dôvodu nedošlo k porušeniu uvedeného článku Dohovoru,“ ozrejmila Gašparíková.

Cviková má v súčasnosti prerušený výkon funkcie sudkyne. Obvinenia vznesené voči nej mali spojitosť s tzv. kauzou Búrka.