Stoltenberg v Prahe: Je čas, aby NATO povolilo Ukrajine útočiť aj na území Ruska
- 17:30 30.05.2024
- Praha

Podľa generálneho tajomníka NATO by malo byť dovolené Ukrajine útočiť západnými zbraňami aj na území Ruska.
Členské štáty Severoatlantickej aliancie (NATO) by mali zvážiť zrušenie obmedzení na používanie nimi dodaných zbraní Ukrajine iba na okupovanom území a povoliť Kyjevu útočiť nimi aj na ciele v Rusku. V Prahe to vo štvrtok vyhlásil generálny tajomník Aliancie Jens Stoltenberg, informuje TASR podľa správ agentúr Reuters, DPA a AFP.
Západné krajiny sa v posledných týždňoch čoraz viac rozchádzajú v otázke, či by ukrajinská armáda mala dostať povolenie útočiť aj na ciele v Rusku. Niektorí spojenci Kyjeva argumentujú, že ide o súčasť legitímnej obrany proti ruskej invázii, zatiaľ čo ostatní vyjadrujú obavy, že ich to zatiahne do konfliktu s Moskvou.
Stoltenberg pripomenul, že obmedzenia na použitie zbraní sú rozhodnutiami na úrovni jednotlivých štátov.
„Vzhľadom na vývoj tejto vojny som však presvedčený, že nastal čas zvážiť niektoré z týchto obmedzení, aby sa Ukrajinci mohli skutočne brániť,“ povedal Stoltenberg v prejave na pôde Senátu Parlamentu ČR pred začiatkom neformálneho stretnutia ministrov zahraničných vecí krajín NATO v Prahe.
„V uplynulých týždňoch a mesiacoch sa väčšina ťažkých bojov odohráva pozdĺž rusko-ukrajinskej hranice,“ povedal šéf Aliancie v súvislosti s bojmi v Charkovskej oblasti. To podľa neho umožňuje ruskej armáde útočiť na ukrajinské jednotky aj priamo z územia Ruska.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj opakovane žiada zrušenie obmedzení, americký Pentagón to však doteraz vždy odmietol s odôvodnením, že Spojené štáty poskytujú Ukrajine zbrane len na oslobodzovanie územia obsadeného Ruskom, nie na zasahovanie v samotnom Rusku.
Stoltenberg tiež upozornil na isté nedostatky v poskytovaní podpory Ukrajine. "V posledných mesiacoch pozorujeme vážne oneskorenia v poskytovaní vojenskej pomoci a vážne nedostatky, napríklad pokiaľ ide o protivzdušnú obranu a muníciu,“ skonštatoval.
Vo svojom prejave v Senáte podčiarkol dôležitosť nadchádzajúceho júlového summitu NATO vo Washingtone, na ktorom očakáva, že lídri prijmú dôležité rozhodnutia v troch oblastiach: posilnenie obrany Aliancie, zvýšenie podpory pre Ukrajinu a prehĺbenie partnerstiev NATO.

Pápež Lev XIV. odslúžil ďakovnú omšu v Sixtínskej kaplnke, skončila sa potleskom
Pápež Lev XIV odslúžil v piatok v Sixtínskej kaplnke v Apoštolskom paláci vo Vatikáne za účasti kardinálov-voliteľov svoju prvú pápežskú - ďakovnú - omšu.

Merz pohrozil Rusku sankciami, ak nebude spolupracovať v mierovom úsilí
Nemecko nebude váhať s uvalením ďalších sankcií na Rusko, ak nebude spolupracovať pri snahe dosiahnuť mier, vyhlásil v piatok nový spolkový kancelár Friedrich Merz.

Putin sa v Moskve pozdravil s generálmi z KĽDR, Kim navštívil ruskú ambasádu
Putin sa po skončení vojenskej prehliadky pri príležitosti 80. výročia víťazstva v druhej svetovej vojne na Červenom námestí v Moskve osobitne pozdravil s delegáciou zo Severnej Kórey.

Tusk a Macron podpíšu zmluvu o vojenskej pomoci v prípade ohrozenia
Poľský premiér informoval, že zmluva, ktorú podpíše v priebehu dňa s francúzskym prezidentom, obsahuje okrem iného obojstranný záväzok vojenskej pomoci v prípade bezpečnostného ohrozenia.

Orbán: Od nového pápeža neočakávam veľké zmeny; svet potrebuje duchovných vodcov
Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán si nemyslí, že nový pápež Lev XIV. je Severoameričan, pretože - ak to podľa vlastných slov správne pochopil - pochádza z Peru.