Ivan Mikloš reformy neľutuje, ľutuje však spôsob ich komunikácie

"Najťažšie bolo vyrovnať sa s ťažkým dedičstvom deformácií zdedených po ére Vladimíra Mečiara, robiť potrebné nepopulárne opatrenia v podmienkach širokej koalície a ešte potom uhrať taký volebný výsledok v roku 2002, aby sme mohli pokračovať vo vládnutí," spomína si na predvstupové obdobie Mikloš.

Reformy neľutuje, boli podľa neho potrebné. „Ako povedal niekdajší estónsky premiér Mart Laar, ľutujem len tie reformy, ktoré som neurobil. Ak niečo ľutujem, tak spôsob, akým sme robenie reforiem komunikovali. Podcenili sme prejavovanie väčšieho pochopenia toho, že ľudia sa zmien boja a majú z nich obavy. To potom využil Fico a iní populisti,“ poznamenal.

Slovensko vstúpilo do EÚ 1. mája 2004, tento rok si pripomína 20 rokov členstva. Kľúčové momenty sa podľa Mikloša neudiali v období nášho vstupu, ale v období pred ním. „Kľúčové bolo víťazstvo vtedy opozičných strán vo voľbách v roku 1998 a ukončenie vládnutia Vladimíra Mečiara, ktoré bolo príčinou nášho vylúčenia z prístupového procesu. Druhým kľúčovým predpokladom nášho neskoršieho vstupu bola jednota všetkých koaličných strán (bolo ich deväť) v prvej vláde Mikuláša Dzurindu práve na priorite zmazania nášho integračného manka voči našim susedom vo V4,“ spomína Mikloš.

Rovnako dôležitá bola podľa neho schopnosť Dzurindu ako predsedu vlády túto jednotu udržať a manažovať napriek nezhodám, programovým a hodnotovým rozdielom koaličných strán a ich predstaviteľov vo vláde a vo vládnej koalícii. Mikloš priznáva, že sa obával rozpadnutia širokej vládnej koalície počas prvej Dzurindovej vlády v rokoch 1998 - 2002.

„Najväčším problémom bola Strana demokratickej ľavice (SDĽ), druhá najsilnejšia koaličná strana (po SDKÚ), pre ktorú boli problémom takmer všetky potrebné reformy,“ poukázal. Obával sa aj o dostatočnú účasť potrebnú pre platnosť referenda o vstupe Slovenska do EÚ. Toto referendum je zatiaľ jediné úspešné na Slovensku.

V reakcii na otázku o budúcnosti Slovenska v EÚ uviedol, že Slovensko by zrejme prežilo aj bez Únie, otázka je však, za akú cenu a s akými dôsledkami. „Bez EÚ by bola hrozba zničenia liberálnej demokracie a právneho štátu, ale aj hrozba rozvratu verejných financií omnoho väčšia ako v podmienkach členstva Slovenska v EÚ. Takže EÚ je dnes nevyhnutnou, aj keď nie postačujúcou, podmienkou zachovania demokracie, slobody, spravodlivosti a prosperity na Slovensku,“ poznamenal.