Von der Leyenová vyzýva na vylepšenie obrany a bezpečnosti v krajinách EÚ

„Svet je rovnako nebezpečný ako už po celé generácie a Európa je uprostred. Preto je čas na európske prebudenie v oblasti obrany a bezpečnosti,“ vyhlásila von der Leyenová na konferencii v Bruseli.

Poukázala pritom na „novú ligu autoritárov“ vrátane Ruska, Iránu a Severnej Kórey, ktorí sa usilujú „napnúť európske demokracie až do bodu zlomu“.

AFP v tejto súvislosti pripomína, že prebiehajúca ruská invázia na Ukrajinu bola pri jej začiatkoch v roku 2022 vnímaná ako výzva na prebudenie Európy, ktorá po desaťročia - od konca studenej vojny - nedostatočne investovala do obranného sektoru.

EÚ odvtedy spustila niekoľko iniciatív na posilnenie zbrojárskej výroby. Zatiaľ čo však Rusko za vyše dva roky od invázie postavilo svoju ekonomiku na vojnový základ, EÚ sa stále snaží naplniť potreby Ukrajiny a zároveň vybudovať vlastné ozbrojené sily.

Vzhľadom na to, že ukrajinské sily stále intenzívnejšie bojujú na frontovej línii, rastú podľa AFP obavy, že v prípade víťazstva Ruska by mohol Európu zachvátiť širší konflikt.

„Hrozba vojny síce nie je bezprostredná, ale nie je nemožná. Mali by sme byť pripravení. To sa začína naliehavou potrebou obnoviť, doplniť a transformovať ozbrojené sily členských štátov (EÚ),“ vyzvala šéfka EK.

Európska suverenita v tejto oblasti podľa nej nebude na úkor partnerov ani spojencov EÚ. „A určite nikdy neovplyvní význam a potrebu nášho spojenectva v Severoatlantickej aliancii (NATO),“ dodala von der Leyenová.

V súvislosti s možným návratom exprezidenta USA Donalda Trumpa do Bieleho domu po novembrových voľbách sa v Európe zvýšil určitý pocit naliehavosti, píše AFP a poukazuje na Trumpovu politiku izolacionizmu.

Brusel prišiel v marci so stratégiou na posilnenie obrannej produkcie za 1,5 miliardy eur, ale podľa predstaviteľov to nestačí. „Je to dosť? Nie. Potrebujeme viac? Áno,“ uviedol eurokomisár pre vnútorný trh Thierry Breton, ktorý za posilnenie obrany EÚ agitoval.

Členské štáty vrátane Francúzska a Estónska už naznačili potrebu pre väčší program financovaný spoločnými pôžičkami, ktorý by mohol dosiahnuť až 100 miliárd eur. Nemecko a iné štáty sa však voči tomuto postavili odmietavo, dodáva AFP.