Alojz Hlina vyzýva na vyvodenie zodpovednosti pre lykožrútovú kalamitu na Horehroní

Podľa Hlinu sú za lykožrútovú kalamitu na Horehroní zodpovední lesníci, ktorí nezvládli starostlivosť o tunajšie lesy. „Nikto z ekológov sa nepriväzoval o stromy pri Čiernom Balogu, sú to čisto hospodárske lesy, kde majú plnú kontrolu štátne lesy,“ uviedol Hlina. Na brífingu menoval viacerých zamestnancov štátnych lesov, ktorí pôsobili alebo pôsobia aj na vedúcich pozíciách. Lesy SR a rezort pôdohospodárstva vyzval na vyvodenie zodpovednosti voči tým, ktorí aktuálny stav spôsobili.

Hlina tiež opäť kritizoval spôsob, akým chcú štátne lesy pri riešení lykožrútovej kalamity v okolí Čierneho Balogu postupovať. Podľa jeho slov nemá v tejto fáze zmysel vyťažiť suchý strom, ktorý už nie je napadnutý lykožrútom a pre les už nepredstavuje ďalšie riziko. „Dôležité je technologicky teraz ísť do porastu a vyťažovať aktívneho chrobačiara,“ uviedol Hlina s tým, že napadnuté stromy majú aj vyššiu ekonomickú hodnotu.

Štátne lesy v reakcii na vyjadrenia poslanca Hlinu skonštatovali, že sanácia kalamitou poškodených porastov sa realizuje v zmysle stratégie Lesníckej ochranárskej služby Banská Štiavnica. Prednostne sa ťažia takzvané aktívne chrobačiare a následne suché, odumreté stromy.

„Súčasný manažment sa intenzívne zaoberá včasným spracovaním kalamitou poškodených porastov na Horehroní, aby eliminoval už vzniknuté škody a zabránil tým ďalšiemu šíreniu premnoženého podkôrnikového hmyzu. V záujme štátneho podniku Lesy SR je v čo najkratšom možnom čase rozsiahle poškodenie napadnutých lesov efektívne spracovať, a tým zmierniť negatívne dosahy voči všetkým dotknutým stranám,“ uviedla pre TASR Katarína Palková z odboru komunikácie a marketingu Lesov SR s tým, že prebiehajú rokovania s inštitúciami v oblasti identifikácie územia zasiahnutého kalamitou.

Na Horehroní v okolí Čierneho Balogu čelí podľa lesníkov lykožrútovej kalamite v súčasnosti územie s rozlohou približne 15.000 hektárov. Kalamita sa podľa agrorezortu spracuje intenzívne s väčším nasadením personálu a strojov, podľa odhadov môže dôjsť k ťažbe až jedného milióna kubických metrov drevnej hmoty. V súvislosti s kalamitou bola v polovici marca na Horehroní vyhlásená aj mimoriadna situácia.