Takmer jeden milión ľudí nie je spokojných so svojím duševným zdravím

Depresia stojí slovenskú ekonomiku ročne 71 miliónov eur. Vyplýva to zo štúdie o stave duševného zdravia na Slovensku. V utorok o tom informovala Liga za duševné zdravie.

Momentálne svoje duševné zdravie známkou štyri alebo päť hodnotí 20 percent slovenskej populácie. Považujú ho za buď „dostatočné“, alebo „zlé“. „Zo skúseností však vyplýva, že aj spomedzi tých respondentov, ktorí svoj momentálny stav duševného zdravia označili za 'dobrý', môže byť relatívne veľa takých, ktorí sa necítia duševne v pohode a vykazujú určité symptómy niektorej z duševných porúch,“ skonštatovala liga.

Tvrdí, že slabá sieť, nedostatok odborníkov, mýty v spoločnosti a stigmatizovanie ľudí s duševnými poruchami prispievajú k nárastu ľudí s výzvami v oblasti duševného zdravia bez základnej pomoci. Liga zároveň poukázala na to, že na Slovensku chýba systém zdravotnej starostlivosti založený na spolupráci, v ktorom využívanie poznatkov postavených na údajoch a inovatívne riešenia umožnia odborníkom vykonávať kvalifikované rozhodovania, efektívnejšie využívať zdroje a pozdvihnúť poskytovanie zdravotnej starostlivosti na vyššiu úroveň. Nový Project HealthCare (PHC) preto prichádza s riešením, ako súčasný systém zdravotnej starostlivosti posunúť.

„Jednou z kľúčových priorít projektu je pohľad na prospech pre pacienta, zohľadňujúc možnosti systému poskytovania zdravotnej starostlivosti,“ vysvetlil prorektor pre vedu a výskum na Slovenskej zdravotníckej univerzite v Bratislave a zakladateľ projektu Róbert Babeľa. Doplnil, že projekt využije dátové analýzy a výskumy na zlepšovanie slovenského zdravotníctva. Pôjde o zameranie na pacienta, poskytovanie špecializovaných poradenských služieb poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, tvorcom politík a skupín pacientov. Cieľom bude uľahčiť prijímanie informovaných a účinných rozhodnutí.

Spoluzakladateľ Ligy za duševné zdravie a predseda správnej rady Martin Knut Project HealthCare a jeho aktivity víta. „Úprimne z toho máme radosť, pretože odborníci na duševné zdravie na Slovensku, ale aj politici, podnikatelia, ekonómovia a tretí sektor potrebujú presné informácie a dáta, aby sa vedeli vo svojich plánoch správne rozhodovať. Čím viac informácií o tejto téme budeme mať, tým menej bude nesystémových rozhodnutí v takej neexaktnej oblasti,“ poznamenal.