Analytik: Slovensko si požičiava najdrahšie v eurozóne, prirážku má vyššiu ako Grécko

Úroky za predané dlhopisy dosiahli podľa doby splatnosti 3,3 % až 3,8 %. Gábriš pripomenul, že kým riziková prirážka nad desaťročné nemecké štátne dlhopisy sa ešte pred 2,5 až 3 rokmi pohybovala na úrovni 20 až 50 bázických bodov, v súčasnosti je 125 až 130 bodov. „Požičiavame si tak s rizikovou prirážkou 2 až 3-krát vyššou ako susedné Rakúsko alebo Belgicko, teda krajiny tiež platiace eurom. Slovensko sa skôr pohybuje na úrovni krajín, ako je Litva alebo Taliansko. Taliansko je pritom jedna z najzadlženejších krajín EMÚ a má zatiaľ nižší rating ako Slovensko,“ priblížil ekonóm.

Uviedol aj príklad Grécka, ktoré je v súčasnosti trhmi hodnotené menej rizikovo ako SR. Jeho riziková prirážka sa pohybuje okolo 95 bodov, pritom pred rokom bola približne dvojnásobná. „Nie, nejdeme po gréckej ceste. Slovensko ide v protismere,“ zhodnotil Gábriš.

Úrokové sadzby na dlhšie obdobie už podľa neho nemusia klesať aj napriek očakávaniam zníženia základnej sadzby Európskej centrálnej banky (ECB). Veľa z predpokladaného uvoľnenia menovej politiky je totiž započítané už v súčasných úrokoch. „Zatiaľ nám ešte pomáha nákupmi dlhopisov ECB, ale budúci rok sa to už definitívne končí. Slovensko by preto potrebovalo dôveryhodný plán na “zakopanie„ rozpočtovej sekery a zvrátenia výhľadu rastúceho dlhu v ďalších rokoch,“ zdôraznil ekonóm.

Poukázal tiež na rýchle tempo požičiavania SR v tomto roku. Štát od začiatku roka predal dlh za asi 7,1 miliardy eur. Po započítaní diskontu z ceny dlhopisov získal „na účet“ približne 6,4 miliardy eur, čo je 64 % pôvodne deklarovaného plánu 10 miliárd eur na tento rok.

„Ale vzhľadom na tempo výpožičiek, rastúce riziko ďalších rozpočtových výdavkov, ale aj riziko poklesu ratingu to bude pravdepodobne okolo 11 až 13 miliárd eur,“ vyčíslil Gábriš. V takom prípade by išlo o najvyššiu sumu od pandemického roka 2020 s pôžičkami na úrovni 13,2 miliardy eur.