Exministri vidia výrub pre lykožrúta ako návrat do minulosti či zásah do ochrany

Výrub by znamenal drastický zásah do ochrany lesov

Budaj poukázal na to, že výrub všetkých stromov napadnutých lykožrútom by znamenal drastický zásah do ochrany lesov a vzácnych biotopov. Slovensko by podľa neho stratilo bezzásahové územia. „To by bola práve opačná politika, než akú potrebuje. Prirodzené, bezzásahové územia lesov môžu byť jediným účinným nástrojom, ako u nás zabrzdiť silnejúcu dezertizáciu územia, dôsledkom ktorej strácajú obce zdroje vody, klesajú prietoky riek a vysychajú porasty, zvlášť smrekové,“ skonštatoval Budaj.

MŽP sa podľa Budaja môže oprieť o výskum odborníkov, ktorí hovoria v prospech uchovania a rozširovania bezzásahových území. Zároveň pripomenul, že pre dlhoročné uprednostňovanie ťažby dreva pred ochranou lesa je SR sledovaná na pôde Európskej únie. „Riešením je zníženie zásahov, najmä ťažby dreva, v chránených územiach a nie opak,“ poznamenal.

Podľa Sólymosa ide o návrat do minulosti

Sólymos tému považoval za uzatvorenú v roku 2019, keď presadili novelu zákona o ochrane prírody. „Obávam sa, že avizované výruby v prísne chránených oblastiach budú mať fatálne dosahy na biodiverzitu v daných lokalitách. Konzervatívny lesník vníma les ako počet stromov,“ povedal pre TASR.

Minister životného prostredia musí podľa Sólymosa vnímať celý kontext vrátane dosahov na chránené živočíchy, hniezdenie či na vodný cyklus v krajine. To je rovnako ohrozované ťažbou, najmä ak sa do lesa dostávajú ťažké ťažobné mechanizmy, podotkol. „Treba už akceptovať, že máme lesy aj v najvyššom stupni ochrany. Teda panuje zhoda, že ich chceme chrániť. To však znamená nechať prírodu, nech sa vyvíja svojím prirodzeným spôsobom, a aj lesníci pozorovaním samovývoja získavajú cenné poznatky do svojej praxe,“ uviedol Sólymos.

Odborné záujmy by nemali byť prebíjané politickými či developerskými záujmami

„Celkom iste som na strane, aby odborné záujmy - jedných alebo druhých - v prípade chránených území neboli prebíjané politickými, developerskými, ekonomickými a koristníckymi záujmami,“ povedal pre TASR Miklós. Pripomenul, že sa rozlišujú rôzne kategórie lesov a sú v nich stanovené rôzne režimy hospodárenia vrátane zásahov a ťažby dreva. Napríklad v hospodárskych lesoch je hlavným cieľom produkcia kvalitného dreva s komerčným uplatnením, kde sú zásahy človeka potrebné.

Ak je niekde vyhlásený prísny bezzásahový režim ochrany, tak ho treba dodržiavať, poznamenal Miklós. Doplnil, že tieto územia vyhlásili práve pre zachovanie prirodzeného vývoja vrátane výskytu akýchkoľvek škodcov alebo aj prirodzene vzniknutého ohňa, klimatických zmien a iných kalamít. „Príroda sa s tým postupne vysporiada a aj na miestach, kde predtým zasahoval človek, v prípade Tatranského národného parku vo forme výsadby monokultúrnych smrekových porastov, nastúpi po kalamitách prirodzený vývoj, prirodzené a ekologicky stabilné ekosystémy,“ podotkol.

TASR sa v súvislosti s lykožrútovou kalamitou obrátila aj na bývalých ministrov životného prostredia Petra Žigu (Hlas-SD) a Józsefa Nagya, ktorí na otázky neodpovedali.

Aktívne zásahy proti podkôrnikovej kalamite avizoval terajší šéf envirorezortu Tomáš Taraba (nominant SNS) po kritike ťažby v tatranskej Kôprovej doline zo strany ochranárov. Zároveň Okresný úrad v Brezne v súvislosti s lykožrútovou kalamitou vyhlásil mimoriadnu situáciu v oblasti Horehronia.