Poetka, esejistka a autorka kníh pre deti Dana Podracká slávi 70. narodeniny

Dana Podracká sa narodila 9. marca 1954 v Banskej Štiavnici, kde chodila do základnej školy a absolvovala gymnázium. V Bratislave vyštudovala psychológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (FiF UK). Po skončení štúdia pracovala ako vedecká pracovníčka v Psychologickom ústave FiF UK, od roku 1988 bola redaktorkou Literárneho týždenníka a v rokoch 1999 – 2002 zastávala v Literárnom týždenníku post zástupkyne šéfredaktora. V súčasnosti pôsobí v Slovenskom literárnom centre.

V roku 2002 sa stala poslankyňou parlamentu za Hnutie za demokratické Slovensko, mandát si uplatňovala do roku 2006.

Podracká sa vo svojich dielach vracia k zážitkom z detstva, skúsenostiam z obdobia dospievania, uvažuje o zmysle života, o užitočnosti človeka a o základných existenčných otázkach života. Detstvo, láska a domov pre ňu znamenajú bezpečnú istotu, ktorá sa viac nemení.

V neskoršej tvorbe tiež odhaľuje dušu súčasnej ženy, jej citový život, plný nehy a lásky, ale i vášne a túžby a jej postavenie v spoločnosti. Dotýka sa rozličných tabuizovaných tém a skrytých dispozícií života. Vo svojej esejistickej tvorbe sa neprestajne pokúša racionálne fixovať najintímnejšie polohy ženskosti.

Knižne debutovala zbierkou básní Mesačná milenka (1981). V druhej básnickej zbierke Zimní hostia (1984) umocnila svoj etický ideál, ktorý hľadá predovšetkým v takých preverených istotách, ako je detstvo, domov a láska.

Nasledujúca kniha Sovia hora (1987) je súborom autorských rozprávok, inšpirovaných ľudovou slovesnosťou rôznych národov, v ktorých sú hlavnými hrdinami ženské a dievčenské postavy hľadajúce ideál šťastia, krásy a lásky. V básnických zbierkach Rubikon (1988) a Grizly v spiacom dome (1991) odhalila zákutia duše súčasnej ženy.

V knihe poviedok zo súčasnosti pre dospievajúcu mládež Pančuškový telefón (1989) zobrazila svet súčasných detí v ich najprirodzenejšom prostredí, teda v rodine, v škole a vo chvíľach voľného času. Dotkla sa aj citových problémov detí na prahu dospelosti, ktoré prinášajú prvé lásky. Súborom kratších poviedok zo života súčasných detí je kniha Nezabudni na vílu (1991).

Z posledných zbierok básní možno spomenúť napríklad Posuvné dvere (2022) či Byť paňou svojho Muzotu (2023).

Dana Podracká získala za svoju tvorbu viaceré uznania a ocenenia. Medzi nimi napríklad Cenu Ivana Krasku (1981), Cenu Mladých liet (1991), Cenu vydavateľstva Slovenský spisovateľ (1996), Cenu Všeobecnej úverovej banky za najpredávanejšiu knihu roka (1998) či Cenu Witolda Hulewicza (2004).