Ukrajinský premiér sa ospravedlnil za brutálny zásah polície
- 21:45 03.12.2013
- KYJEV

Ukrajinská vláda premiéra Mykolu Azarova prežila v utorok v parlamente hlasovanie o nedôvere, ktoré iniciovala opozícia.
Poslanci vládnej Strany regiónov, ktorá dominuje parlamentu, sa hlasovania zdržali. Za vyslovenie nedôvery tak hlasovalo 186 poslancov, pričom na jeho schválenie bolo potrebných 226 hlasov.
Azarov ešte pred hlasovaním prisľúbil uskutočniť personálne zmeny vo svojej vláde a ospravedlnil sa za brutálny zásah poriadkových síl proti demonštrantom na Námestí nezávislosti v Kyjeve, ktorý si v noci na sobotu vyžiadal desiatky zranených. "Vyvodím prísne dôsledky zo toho, čo sa stalo a vo vláde urobím vážne zmeny," vyhlásil premiér.
Azarov sa v utorok ospravedlnil aj za brutálny zásah poriadkových síl proti demonštrantom na Námestí nezávislosti v Kyjeve, ktorý si v noci na sobotu vyžiadal desiatky zranených.
Premiér ospravedlnenie vyslovil pred poslancami parlamentu, ktorí rokujú o opozičnom návrhu vysloviť nedôveru vláde. "V mene našej vlády sa chcem ospravedlniť za konanie bezpečnostných síl na Námestí nezávislosti," vyhlásil Azarov.
Pred budovou parlamentu sa v čase jeho mimoriadneho zasadnutia zišli tisíce ľudí požadujúcich rezignáciu premiéra aj prezidenta Viktora Janukovyča pre odklon Ukrajiny od Európskej únie.
Rozhodnutie vlády nepodpísať kľúčové dohody s EÚ viedlo minulý týždeň k najmasovejším demonštráciám od oranžovej revolúcie v roku 2004.
V nedeľu protestovalo v Kyjeve proti vláde vyše 100 000 ľudí, pričom demonštrácie prerástli do blokády vládnych budov a kyjevskej radnice, kde si aktivisti zriadili "revolučnú centrálu".
Masové demonštrácie v Kyjeve vypukli po tom, ako prezident Viktor Janukovyč odmietol podpísať kľúčové dohody s Európskou úniou z "národnobezpečnostných" dôvodov, pričom vláda premiéra Mykolu Azarova pripustila, že zmena postoja súvisí s nátlakom zo strany Ruska.
Poriadková polícia ešte v noci na sobotu tvrdo zasiahla proti demonštrantom a výsledkom sú desiatky zranených a zadržaných. Ukrajinská opozícia vyzvala na pokračovanie demonštrácií až do odstúpenia vlády a vypísania predčasných parlamentných a prezidentských volieb. Azarov označil aktuálne udalosti za pokus o štátny prevrat.
Ministri zahraničných vecí členských štátov Severoatlantickej aliancie (NATO) v utorok odsúdili "nadmerné použitie sily" voči ukrajinským demonštrantom, ktorí v Kyjeve protestujú proti tamojšej vláde a prezidentovi.
Táto otázka pritom v rokovacom programe oficiálne nefigurovala a zaradili ju tam na poslednú chvíľu. "Vyzývame všetky strany, aby sa zdržali provokácií a násilia," dodáva oficiálne stanovisko šéfov diplomacií NATO zverejnenom po skončení rokovania v Bruseli.
Ukrajina síce členom spolku nie je, s alianciou je však v "partnerskom" zväzku a zúčastňuje sa niektorých jej rokovaniach. Súčasný ukrajinský prezident Viktor Janukovyč, voči ktorému sa v uliciach Kyjeva demonštruje, po svojom zvolení v roku 2010 prisľúbil spoluprácu s alianciou vo viacerých oblastiach. Členstvo svojej krajiny v NATO však nateraz odmieta, podľa niektorých aj pre tlak zo strany Ruska.

Zelenskyj a európski lídri sa dohodli na prímerí, Rusku hrozia sankciami
Ukrajina a lídri Francúzska, Nemecka, Británie a Poľska sa v sobotu dohodli na bezpodmienečnom 30-dňovom prímerí s platnosťou od pondelka 12. mája.

India a Pakistan potvrdili dohodu na okamžitom prímerí, oznámil ju Trump
Americký prezident Donald Trump oznámil, že India a Pakistan sa po rozhovoroch sprostredkovaných Spojenými štátmi dohodli na „okamžitom a úplnom prímerí“.

Pápež Lev XIV. chce pokračovať v reformách svojho predchodcu Františka
Pápež Lev XIV. predstavil v sobotu na audiencii s kardinálmi vo Vatikáne víziu svojho pontifikátu.

Ukrajina a jej spojenci navrhujú 30-dňové prímerie od pondelka 12. mája
Kyjev a jeho európski spojenci sa dohodli, že vyzvú Rusko, aby akceptovalo zavedenie 30-dňového bezpodmienečného úplného prímeria v bojoch na Ukrajine.

Šéfka EK vyzvala na prímerie na Ukrajine bez predchádzajúcich podmienok
Prímerie na Ukrajine musí byť zavedené bez kladenia akýchkoľvek predchádzajúcich podmienok, uviedla v sobotu šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.