Jubilant Oldo Hlaváček: Za najväčší životný úspech považujem svoju manželku Boženku

Bol jedným z popredných hercov Činohry Slovenského národného divadla (SND). Pomimo toho režíroval nespočetné množstvo úspešných estrád, kabaretov a zábavných programov. Napriek tomu za svoj najväčší úspech považuje stretnutie so svojou dnes už nebohou manželkou, ktorá mu bola zároveň celoživotným vzorom.

„Na prvom mieste je stretnutie s mojou manželkou Božkou pred mnohými rokmi. Pre mňa bola, je, aj navždy zostane najväčším vzorom. Čo sa týka práce, často mi pomáhala v písaní a tiež pri interpretovaní. To sú domáce úspechy, ale tie radím pred všetky ostatné úspechy, ktoré som dosiahol,“ vyznal sa pre TASR jubilant Oldo Hlaváček.

Oldo Hlaváček sa narodil 26. januára 1934 v Bratislave. Prvú hereckú príležitosť dostal v školskom predstavení Chrobáci. Počas štúdia hral v ochotníckom súbore Ľudová scéna mesta Žiliny a v gymnaziálnom Divadelnom krúžku Maxima Gorkého. Následne vyštudoval Vysokú školu múzických umení (VŠMU) v Bratislave.

V roku 1963 sa stal členom Činohry SND. Roky sa obliekal do kostýmu Čerta v muzikáli Na skle maľované. Účinkoval v hrách Strach z pekla, Bratia Karamazovci, Chrobák v hlave, Sluha dvoch pánov, Dobrodružstvo pri obžinkoch, Ženský zákon, Pokus o lietanie či Krčma pod zeleným stromom a v mnohých ďalších.

„Ja som sa zaujímavým spôsobom dostal do divadla, hneď po skončení vojenskej služby. Hrával som veľmi často, predovšetkým na Malej scéne SND. Tu som zažil najpozitívnejšiu odozvu od divákov a to som považoval za jeden z najväčších úspechov vo svojej práci,“ prezradil Hlaváček.

Priestor pre svoju komiku, zmysel pre paródiu a karikatúru našiel predovšetkým v rozhlase a televízii. Účinkoval v nespočetnom množstve zábavných programov vrátane tých silvestrovských. S kolegom Ivanom Krajíčkom stvárnili nezabudnuteľných gazdov v scénkach v Hostinci Pod gaštanom.

Práve v rámci pracovných úspechov si najviac cení prácu v rozhlase. „Keď som sa sám seba pýtal, čo som dobre urobil, tak to bolo písanie textov pre rôzne relácie v rozhlase a v televízii. To ma utešovalo, s tým som sa upokojoval,“ priblížil umelec.

Raketový vzostup popularity však Oldovi Hlaváčkovi v 70. rokoch 20. storočia priniesla televízna súťaž Vtipnejší vyhráva, v ktorej známi herci rozprávali vtipy a ich úspech meral „potleskomer“. Hlaváček reláciu nielen uvádzal, ale aj autorsky pripravoval. O najvyššiu métu 100 bodov sa v nej pravidelne uchádzali herci ako František Dibarbora, Marián Labuda, Eva Krížiková, Ivan Rajniak, Magda Paveleková, Ivan Krivosudský alebo Ivan Krajíček, ktorý neskôr Hlaváčka vystriedal v jej moderovaní.

Vo filme debutoval v roku 1966 v snímke Tango pre medveďa. Diváci ho mohli vidieť aj vo filmovej dráme Zajtra bude neskoro (1972), v komédii Hroch (1973), Rača, moja láska (1977), v rozprávke Múdra Gabriela (1983) a v televíznom filme Bankinghouse Khuwich and comp. (1985).

So synom Ivom Hlaváčkom účinkoval v programe Hore nohami a moderovali reláciu Kurnikšopaholubník. Účinkoval tiež v televíznych seriáloch ako Tajné životy (2015) a ZOO (2016).

Okrem manželky mal Hlaváček aj vzor z hereckej branže. „Na slovo vzatých priateľov, ktorí boli ochotní urobiť a vykonať všeličo možné a ja nechcem povedať, že aj obetovať život kvôli svojmu priateľovi, tak to bol Jozef Kroner. Keď som začínal a bol som doslova v plienkach, nič som neznamenal, nič som na Slovensku nedosiahol, nemal som šancu účinkovať v niečom, z čoho by boli ľudia nadšení a spokojní predovšetkým. Bol pre mňa vzorom a veľmi dobrým priateľom. Jednak pretože bol rybár, mal rád prírodu. Denno-denne sme boli spolu, motkali sme sa po zemeguli, potom samozrejme v rôznych inštitúciách ako bol rozhlas, divadlo, televízia, a predovšetkým vtedy boli veľmi aktuálne estrády,“ povedal pre TASR Hlaváček.

Za významné zásluhy v rozvoji divadelnej, rozhlasovej a filmovej tvorby udelil prezident SR Rudolf Schuster 20. februára 2004 hercovi vyznamenanie Kríž prezidenta Slovenskej republiky II. stupňa.

Hlaváček sa v októbri 2013 zúčastnil na odhalení tabule na pamiatku politických väzňov, ktorých v budove Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Bratislave držal v rokoch 1948 – 1989 komunistický režim.

On sám bol v roku 1957 uväznený na jeden rok za poburovanie proti republike. Po návrate z väznice ho prijali do bratislavského Slovnaftu na miesto vodiča parného valca, napokon však ponuka z Divadla Jonáša Záborského v Prešove umožnila umelcovi pokračovať v hereckej dráhe.

Svoju profesionálnu kariéru ukončil na divadelných doskách SND, kde naštudoval poslednú rolu v hre Pohreb alebo svadba – čo skôr? (premiéra v roku 2019). V hre od autora Chanocha Levina stvárňoval Hlaváček postavu Lichtensteina, starnúceho joggera. Poslednýkrát si v inscenácii, nabitej zvučnými menami ako Dušan Jamrich, Martin Huba, Ľuboš Kostelný, Gabriela Dzuríková či Zuzana Kocúriková, zahral v júni 2021.

„Potom sa rozhodol ukončiť svoju spoluprácu so SND, čo bolo preňho veľmi ťažké rozhodnutie,“ dodal pre TASR syn Olda Hlaváčka Ivo. Herec v súkromí vynikal aj ako výborný kuchár a remeselník. Má dvoch synov Olda a Iva a je hrdým dedkom a pradedkom.