Horváth: Je načase brať vážne odporúčania, ktoré nám OECD predostrela

Podľa ministra financií Michala Horvátha je dôležité, aby sme ich začali ako krajina brať vážne. V mnohom sa zhodujú s odporúčaniami, ktoré vláda odborníkov pripravila pre budúci kabinet. Uviedol to na tlačovej konferencii v úvodný deň GLOBSEC Tatra Summitu, ktorý v piatok začal na Štrbskom Plese vo Vysokých Tatrách.

Spolu s generálnym tajomníkom organizácie Mathiasom Cormannom zároveň predstavili publikáciu OECD „Going for Growth“. „OECD napríklad odporúča dynamizovanie firemného trhu, aby sa u nás ľahšie rodili nové firmy,“ priblížil minister. Najväčšia výzva podľa neho je v oblasti participácie na trhu práce a s tým súvisiaca starnúca populácia. Cormann osobitne vyzdvihol ženy, kde je miera participácie na Slovensku veľmi nízka v porovnaní s inými krajinami. „OECD napríklad navrhuje lepšiu dostupnosť škôlok a tiež hovorí o prílišnej dĺžke rodičovskej dovolenky. Tu aj my navrhujeme jej skrátenie. Šetrí to verejné financie a zvyšuje to zamestnateľnosť žien,“ podotkol Horváth. Ďalšou z výziev sú marginalizované komunity, ktorým sa podľa neho na Slovensku dlhodobo účinne nevenujeme a sú veľkým potenciálom na pracovnom trhu.

Organizácia tiež v publikácii spomína potrebu lepšie zacieliť sociálne opatrenia a nastaviť ich systém tak, aby bol únosný pre verejné financie. „To zahŕňa vyššiu adresnosť. Aj v tom sa zhodujeme s OECD. Generálny tajomník vníma, že fiškálna politika na Slovensku je príliš expanzívna, schodky sú veľmi vysoké tento rok aj s výhľadom na ďalšie roky a s tým treba niečo robiť,“ skonštatoval minister. Z ekonomického hľadiska čelí krajina veľkej zadlženosti a chýba podľa neho plán, ako sa ďalej nezadlžovať. „Ak chceme, aby životná úroveň rástla udržateľným spôsobom, jednak si musíme dať do poriadku verejný rozpočet a vytvoriť dlhodobé predpoklady, aby sme vedeli rýchlejšie rásť,“ uzavrel Horváth.

Tento rok sa GLOBSEC Tatra Summit zameriava na celosvetovú ekonomiku a výzvy, ktoré ju v roku 2024 čakajú. V poradí 12. ročník sa koná podľa organizátorov v kritickom období. Viac ako 200 osobností sa stretlo, aby spoločne diskutovali o súčasných ekonomických výzvach. Témami sú napríklad vplyv menovej politiky a energetickej autonómie na bezpečnosť Európy, financovanie infraštruktúrnych projektov a inovácie v strednej a východnej Európe či problematika súvisiaca s podporou a obnovou Ukrajiny.