Politológ: Toto môže byť najsilnejší konkurent Ivana Korčoka v prezidentských voľbách

Kandidatúru na post hlavy štátu v nadchádzajúcich prezidentských voľbách dosiaľ potvrdili tri osobnosti. Politológ a dekan Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici Branislav Kováčik pre redakciu Info.sk uviedol, ktorá z nich má najväčšiu šancu zaujať voliča, aj to, či Slovensku podľa neho hrozí zmena spôsobu voľby hlavy štátu.

Po rokoch vládnutia prezidentka Zuzana Čaputová zaznamenáva pokles dôveryhodnosti verejnosti. Spomedzi politických lídrov ju v rebríčku najnovšie predbehli Peter Pellegrini aj Robert Fico. Prečo prezidentke dôveruje čoraz menej ľudí?

Peter Pellegrini sa dlhodobo umiestňoval veľmi tesne okolo pani prezidentky, dokonca v niektorých prieskumoch ju už aj v minulosti predbehol. Má to dve roviny – prezidentka sa stala súčasťou politického boja a neustálych atakov. Keďže kampaň je výrazne personalizovaná, stáva sa témou nielen zo strany opozičných politikov, ale svojho času aj Igora Matoviča ako predstaviteľa vládnej koalície. Odborne hovoríme, že vládnuce elity do istej miery vládnutím erodujú. Po istom čase prichádza aj únava a situácie, za ktoré ste oprávnene kritizovaní, a to nahlodáva dôveryhodnosť prezidentky.

Tým, že sa verejne vyjadrila, že nebude pokračovať ďalej, ľudia akoby nevideli zmysel v ďalšom dávaní dôvery, pretože sa pomaličky vzďaluje do úzadia. Osobne sa nedivím, že nechce ďalej pokračovať, aj keď som presvedčený o tom, že ak by pokračovala, tak by v prezidentských voľbách uspela. Podľa môjho názoru ide skôr o jej osobné rozhodnutie. (Zuzana Čaputová verejne vyhlásila, že v nadchádzajúcich prezidentských voľbách sa nebude opätovne uchádzať o post hlavy štátu – pozn. red.)

Svoje rozhodnutie kandidovať na post prezidenta SR vo voľbách v roku 2024 zatiaľ oznámili Ivan Korčok, Ján Kubiš a Štefan Harabin, pričom najsilnejšiu podporu politikov aj verejnosti má z nich zatiaľ Ivan Korčok. Ktorí potenciálni kandidáti môžu byť podľa vás jeho najsilnejší konkurenti?

Reálnou silnou konkurenciou pre Ivana Korčoka v prezidentských voľbách by bol Peter Pellegrini.

Bude kandidovať?

Veľa bude závisieť od výsledkov parlamentných volieb, ale pokiaľ by Peter Pellegrini kandidoval za hlavu štátu, tak by bol silnou konkurenciou.

V prieskumoch verejnej mienky je Peter Pellegrini vnímaný ako najpopulárnejší politik – ďaleko populárnejší ako Ivan Korčok. Ten sa rozhodol kandidovať až po tom, ako Zuzana Čaputová povedala, že nebude kandidovať. Jeho rozhodnutie pravdepodobne dozrievalo dlhšie. Predtým dostal zaujímavú ponuku zo strany SaS, aby bol ich volebným lídrom napriek tomu, že predtým nebol výrazne politicky afiliovaný a je kariérnym diplomatom, takže tam možno vidieť určitú kontinuitu úsilia smerovať k prezidentskému úradu.

Osobne neviem, či bude Peter Pellegrini kandidovať v prezidentských voľbách, ale keby kandidoval, tak by mal veľmi výrazné šance v týchto prezidentských voľbách uspieť.

Jedným zo zvyšných kandidátov je Štefan Harabin, ktorý nemá šancu uspieť – čím ho nechcem dehonestovať, len to reálne vyhodnocujem. Druhým je pán Kubiš, ktorý podobne ako Ivan Korčok pochádza z prostredia diplomacie, ale uňho je podobný problém ako u Šefčoviča v minulých prezidentských voľbách, ktorý mal veľmi nízku poznateľnosť, dokonca aj u voličov Smeru, ktorého bol kandidátom. V tomto zmysle má Ivan Korčok výhodu, keďže bol dlhodobo na očiach ako vedúci rezortu diplomacie.

Kým Ivan Korčok je vo svojom rozhodnutí slobodný, u Petra Pellegriniho ide aj o otázku zodpovednosti za jeho politickú stranu. Ak by Peter Pellegrini kandidoval za prezidenta a bol by úspešný, celkom zrejme by sa to veľmi výrazne prejavilo na preferenciách jeho politickej strany Hlas-SD.

Bude v prezidentských voľbách kandidovať Robert Fico?

Osobne si myslím, že nebude, minimálne nie v nadchádzajúcich prezidentských voľbách. Ťažko hovoriť o budúcnosti politikov, pretože mnohí z nich, vrátane tohto, už mali verejné vyjadrenia o dĺžke svojho pôsobenia v politike, ktoré sa nestretli s realitou.

Na Slovensku veľa bývalých premiérov chce byť prezidentmi. Bol to aj Vladimír Mečiar, Iveta Radičová, Robert Fico, Čarnogurský, a tam je ten problém, pretože hlava štátu by mala byť nadstranícka, čo sa dá ťažko realizovať v situácii, keď je niekto dlhodobým lídrom alebo zakladateľom politickej strany a myslí si, že kandidatúrou na prezidenta sa to zmení.

Predstavitelia strany Demokrati tvrdia, že v prípade, že sa strany Smer-SD a Hlas-SD ocitnú vo vláde, pokúsia sa zmeniť spôsob voľby prezidenta SR z priamej voľby na voľbu v parlamente. Potvrdil to dokonca aj Andrej Danko, samotné strany Smer a Hlas to však jednoznačne popreli. Hrozí podľa vás takýto scenár?

Osobne si myslím, že ani veľmi nie. Slovenská republika má skúsenosť s voľbou hlavy štátu v parlamente a vzhľadom na neschopnosť dohody politických strán v parlamente v minulosti čelila ústavnej kríze, keď sme boli bez hlavy štátu. Priama voľba hlavy štátu zasiahla do vnímania hlavy štátu ako takej, pretože sa nezmenili jej kompetencie, ale z politologického hľadiska je jej miera legitimity úplne iná ako v prípade hlavy štátu volenej parlamentom.

Nezabúdajme na to, že na voľbu hlavy štátu v parlamente je potrebná ústavná väčšina, ktorá je hypoteticky možná, ale podľa mňa nejde o zásadný problém pre Slovensko. Kompetencie hlavy štátu sú vymedzené a podľa môjho názoru skôr závisí od osobnosti, ktorá na tomto poste je, než od toho, akým spôsobom je volená.