Čaputová: Summit NATO bol o ochrane slovenských záujmov

Vrcholná schôdzka podľa nej priniesla pre Slovensko "takú úroveň ochrany, akú sme doposiaľ pre našich občanov nikdy nemali", informuje TASR.

Na dvojdňovom podujatí (11. a 12. júla) v litovskom hlavnom meste Vilnius sa podľa Čaputovej stretla väčšina demokratického a ekonomicky najsilnejšieho sveta, ktorého je Slovensko súčasťou.

„Je to veľmi dôležité, pretože sme súčasťou skupiny krajín, ktoré nám poskytnú ochranu, keby by to bolo potrebné,“ zdôraznila.

Ako pripomenula, okrem 31 členov Aliancie bolo na summite zastúpené aj Švédsko, ktoré sa má stať jej súčasťou onedlho, ako aj štyri krajiny indicko-tichomorského priestoru – Nový Zéland, Austrália, Japonsko a Južná Kórea.

Tento summit podľa nej nebol rozhodovaním o členstve Ukrajiny v Aliancii, ale o zvýšení úrovne praktickej i politickej spolupráce, a to konkrétne vo formáte Rady NATO-Ukrajina. Ukrajina sa stane súčasťou NATO, keď o tom rozhodnú členské krajiny Aliancie a keď budú splnené podmienky – po skončení vojny na Ukrajine, podotkla Čaputová.

Ako dodala, účastníci summitu NATO schválili nové obranné plány. „Po dnešku bude jasnejšie kto, kedy a akým spôsobom by nás pomohol chrániť pre prípad, že by naša bezpečnosť, územná celistvosť a integrita bola narušená,“ uviedla prezidentka SR.

Ďalej pripomenula, že Španielsko plánuje v rámci predsunutej prítomnosti a mandátu schváleného Národnou radou SR poslať na budúci rok na Slovensko svojich vojakov a nahradiť tak vo velení Českú republiku. Podľa Čaputovej je to dôležitá a dobrá správa, keďže by španielske jednotky boli v prípade ohrozenia SR na východnom krídle NATO hneď k dispozícii.

Slovensko podľa prezidentky na summite potvrdilo svoj záväzok investície dvoch percent HDP do obrany krajiny. „Myslím si, že v situácii, keď máme vojnu u suseda, je to absolútne logický krok a pomáha to našej obrane byť ďaleko spôsobilejšou,“ dodala.

Jedným zo záverov summitu je podľa Čaputovej aj predvídateľná a koordinovaná protivzdušná obrana na východnom krídle NATO. Koordinovaná by mala byť z jedného bodu, teda zo strany NATO, keďže doteraz bola SR v tejto oblasti odkázaná na bilaterálne dohody, spresnila.

Z dvojstranných rokovaní, ktoré počas summitu absolvovala, vyzdvihla rokovanie s juhokórejským prezidentom Jun Sok-jolom, ktorého krajina je siedmym najvýznamnejším investorom na Slovensku. Spomenula tiež schôdzku s kanadským premiérom Justinom Trudeauom, s ktorým rokovala predovšetkým o spolupráci v oblasti nových technológií, zelenej tranzície či využívania obnoviteľných zdrojov energie.