Nová energetická politika pomaly smeruje do vlády

Energetická politika, ktorá definuje hlavne ciele a priority energetického sektora do roku 2035 s výhľadom na rok 2050, je v súčasnosti v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Pripomienky môžu dotknuté inštitúcie či organizácie zasielať do 26. novembra tohto roka.

Stavba nových jadrových i vodných elektrární

Energetická politika napríklad počíta s výstavbou novej jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. Tá by mohla mať výkon až 2 400 megawattov. Postaviť by sa mala po roku 2025. Okrem výstavby tohto energetického zdroja počíta nová energetická politika aj s projektom vodnej elektrárne Sereď, ktorá by mohla ročne vyrobiť 180 gigawatthodín elektrickej energie.

Stále sa počíta aj s výstavbou prečerpávacej vodnej elektrárne Ipeľ s inštalovaným výkonom 600 megawattov. Realizácia spomínaných projektov je však v súčasnosti skôr otázkou ďalekej budúcnosti vzhľadom na výšku cien elektriny, a teda návratnosti projektov.

Reálnejšími projektmi sú projekty výstavby malých vodných elektrární. "V nasledujúcich rokoch sa dá očakávať nárast inštalovaného výkonu o niekoľko desiatok megawattov," dodáva rezort hospodárstva v energetickej politike.

Budovanie a podpora regionálneho trhu

Ministerstvo si dalo v energetickej politike viacero cieľov v oblasti elektroenergetiky. Okrem budovania nových a posilňovania existujúcich prenosových kapacít je podľa rezortu hospodárstva potrebné aj pokračovať v podpore budovania regionálneho trhu s elektrinou s cieľom posilniť bezpečnosť dodávok a súťaž na veľkoobchodnom trhu, podporovať vstup nových dodávateľov na maloobchodný trh a súbežne s rastom konkurencie postupne deregulovať maloobchodné ceny elektriny.

Podľa návrhu EP, elektrická energia vyrobená z obnoviteľných zdrojov energií by sa po roku 2020 už nemala podporovať vyššími výkupnými cenami. "Budú uprednostňované tie druhy obnoviteľných zdrojov, ktoré nevykazujú fluktuáciu výroby, a ktorých výkupné ceny budú najbližšie trhovým," uvádza sa v stratégii.

Medzinárodná energetická spolupráca

Ministerstvo hospodárstva zahrnulo do EP aj projekt ropovodného prepojenia medzi Bratislavou a rakúskym Schwechatom. Ropovod Bratislava-Schwechat Pipeline má prepájať ropovodný systém Družba s rafinériou Schwechat pri Viedni. Realizáciu projektu majú na starosti slovenský prepravca ropy, spoločnosť Transpetrol a rakúska firma OMV. Ropovod by mal stáť 75 až 140 mil. eur. Na financovaní projektu sa majú podieľať obe spomínané spoločnosti. Do konca tohto roka sa majú pripraviť potrebné dokumenty, ktoré zabezpečia realizáciu projektu.

Podľa návrhu energetickej politiky je strategickým projektom v oblasti ropy aj rekonštrukcia ropovodu Adria. Spoločnosti Slovnaft, MOL a Transpetrol už pripravujú projekt rekonštrukcie a zvýšenia prepravnej kapacity ropovodu Adria, na trase Šahy - Százhalombatta (Maďarsko) s cieľom zvýšiť využívanie a prepravnú kapacitu ropovodu z 3,5 na 6 mil. ton za rok.

Efektívnejšie využívanie odpadu

Systém centrálneho zásobovania teplom (CZT) sa dočká podpory zo strany štátu. Aspoň to vyplýva z EP, podľa ktorej by sa mal v najbližšom období prepracovať legislatívny rámec pre sektor centrálneho zásobovania teplom.

"Chceme vytvoriť legislatívne podmienky pre rekonštrukciu existujúcich a budovanie nových systémov CZT v záujme vytvorenia možnosti využitia odpadového tepla z vlastnej výroby, výroby elektrickej energie a z priemyselných výrob pri zohľadnení súčasného trendu vývoja potreby tepla a chladu v závislosti od masívneho zatepľovania budov, výmeny okien, inštalácie solárnych kolektorov a požiadaviek na nové budovy," uviedlo MH v návrhu energetickej politiky.

Priorita plynárenskej infraštruktúry

V plynárenstve nemá Slovensko podľa návrhu EP do budúcnosti veľké nové plány. Medzi najväčšie a najdôležitejšie projekty v oblasti plynárenstva zaradilo ministerstvo hospodárstva do energetickej politiky výstavbu plynovodov s Poľskom a Maďarskom. Ide však už o známe projekty, ktoré sú viac či menej rozpracované.

Podľa ministerstva je do budúcna potrebné pracovať na odstránení prekážok trhu s plynom, zabezpečiť ďalší rozvoj trhu s plynom, podporovať investície do výstavby plynárenskej infraštruktúry s okolitými krajinami, či podporovať budovanie podzemných zásobníkov zemného plynu na Slovensku.

Slovensko sa v súčasnosti stále riadi energetickou politikou schválenou ešte v roku 2008 počas vládnutia prvého kabinetu Roberta Fica.