Lídri afrických štátov chcú navrhnúť pozastavenie platnosti zatykača na Putina

V sérii "opatrení na budovanie dôvery" figuruje aj návrh na pozastavenie platnosti zatykača na ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý vydal Medzinárodný trestný súd v Haagu. Informovala o tom vo štvrtok agentúra Reuters, ktorá sa oboznámila s obsahom rámcového dokumentu.

Zoznam opatrení obsahuje návrhy na stiahnutie ruských taktických jadrových zbraní z bieloruského územia, odsun ruských jednotiek a zmiernenie sankčného režimu uvaleného na Moskvu.

„Cieľom uvedených opatrení by malo byť uľahčiť vytvorenie prostredia priaznivého pre prímerie, ktoré umožní stranám vybudovať si dôveru a zvážiť formulovanie svojich stratégií na obnovenie mieru,“ uvádza sa v dokumente.

Následne by mohla byť uzavretá dohoda o zastavení bojov, ktorú by museli sprevádzať rokovania medzi Ruskom a Západom, uvádza sa v dokumente. Tieto rozhovory by sa museli zaoberať viacerými otázkami vrátane rozmiestnenia zbraňových systémov stredného doletu, taktických jadrových zbraní a systémov biologických zbraní, dodal Reuters.

Generálny tajomník OSN António Guterres uviedol, že juhoafrický prezident Cyril Ramaphosa, ktorý spolu so senegalským prezidentom Mackym Sallom povedie delegáciu afrických lídrov, ho oboznámil s hlavnými bodmi afrického plánu. Ako informoval hovorca OSN, Guterres a Ramaphosa spolu hovorili pred mesiacom.

Guterres vo štvrtok pred novinármi vyhlásil, že vždy podporuje všetky snahy súvisiace s mierom. „Ide o dôležitú iniciatívu založenú na dobrej vôli viacerých významných krajín,“ dodal.

Africké mierové úsilie je pritom len jednou z viacerých iniciatív zameraných na ukončenie bojov na Ukrajine.

Čína, ktorá propagovala svoj vlastný mierový plán, vyslala v máji do Kyjeva, Moskvy a európskych hlavných miest svojho emisára, aby tam rokoval o „politickom urovnaní“. Svoju mierovú misiu pripravil aj Vatikán. V júni prišla s mierovým plánom aj Indonézia - Kyjev ho však rýchlo odmietol.

Delegácia afrických lídrov v piatok zavíta do Kyjeva a v sobotu do Petrohradu. Očakáva sa, že sa stretnú s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským i s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Návšteva afrických politikov sa uskutoční krátko po tom, ako Ukrajina minulý týždeň začala hlavnú fázu svojej protiofenzívy, od ktorej si sľubuje oslobodenie území okupovaných ruskými jednotkami na juhu a východe Ukrajiny.

Kyjev tvrdí, že základom pre akékoľvek urovnanie vojny musí byť jeho plán, ktorý predpokladá stiahnutie ruských vojsk z ukrajinského územia.

Kremeľ deklaruje, že je otvorený iniciatívam tretích strán, aj keď zároveň tvrdí, že v súčasnosti nie sú vytvorené podmienky na mierový proces na Ukrajine. Východiskom pre pokrok by podľa Kremľa bolo, keby Západ prestal Kyjevu dodávať zbrane, spravodajské informácie a poskytovať výcvik ukrajinským vojakom.

Reuters podotýka, že Rusko - na druhej strane - neprejavilo žiadne náznaky ochoty zrušiť samozvanú anexiu štyroch ukrajinských oblastí a naďalej trvá na tom, že Ukrajina by nemala byť v NATO.

Od vypuknutia vojny na Ukrajine - 24. februára 2022 - je Afrika opäť centrom súperenia o vplyv medzi Ruskom a Čínou na jednej strane a západnými krajinami, ktoré vyzývajú na odsúdenie Moskvy, na strane druhej. Africké vlády však zostali zväčša neutrálne, pokiaľ ide o Ukrajinu, podotkol Reuters. Trpia pritom dôsledkami vojny na Ukrajine, pretože narušila dodávky obilia a iných potravín, zvýšila infláciu a zhoršila existujúcu hladovú krízu na kontinente.

Čiernomorská iniciatíva v oblasti obilnín, ktorú v júli minulého roka sprostredkovali OSN a Turecko, čiastočne pomohla zmierniť tento tlak, hoci Putin tento týždeň naznačil, že Rusko by mohlo od dohody odstúpiť.

Medzi opatreniami, ktoré by mohli africkí lídri navrhnúť v prvej fáze svojho angažovania, by mohla byť i „bezpodmienečná dohoda o obilí a hnojivách,“ dodal Reuters.