Aj vám dlhšie trvá, kým vyriešite zložitý problém? Prekvapivý fakt, ktorý to odhaľuje o IQ

Ľudia, ktorí dosahujú lepšie výsledky v IQ testoch, riešia jednoduché zadania rýchlejšie ako ich menej inteligentné náprotivky. Tento vzťah sa však pri komplikovanejších problémoch mení, a inteligentnejší ľudia využívajú pri ich riešení viac času, pričom častejšie dospejú k správnej odpovedi.

Výskum profesorky Petry Ritterovej z Berlínskeho inštitútu zdravia popiera populárny koncept, podľa ktorého tí najbystrejší z nás vyžadujú najmenej času na riešenie komplexných úloh.

Ritterová pri výskume využila simulácie, ktoré odzrkadľujú procesy prebiehajúce v mozgu jednotlivca. Pri ich zostrojení ťažila z údajov 1176 účastníkov Projektu ľudského konektómu, ktorý pomocou snímok z magnetickej rezonancie mapoval pôsobenie spojení v mozgu v stave pokoja a aktivity.

Úlohou účastníkov bolo v rámci testovania prezrieť si sériu vzorcov a vyhodnotiť pravidlá, ktorými sa riadia. Vzorce postupovali od jednoduchších po zložitejšie.

Pomocou konvenčných metód zároveň zmerali IQ účastníkov, ako aj vzťahy medzi aktivačnými vzorcami, zmeraným IQ a výkonom v testovaní.

„Rozhodovanie a viacmenej aj riešenie problémov sa uskutočňuje vďaka správnemu vyváženiu aktivácie a inhibície neurónov,“ vysvetlila Ritterová v stanovisku.

Trpezlivosť ruže prináša

Inteligentnejší účastníci, ktorých mozog sa zároveň lepšie synchronizoval, dokázali rýchlo nájsť riešenia jednoduchších problémov. Ak sa však problém skomplikoval, tí istí účastníci trpezlivo počkali na aktivovanie všetkých oblastí mozgu potrebných na nájdenie riešenia.

Synchronizácia sa teda pri riešení zložitejších problémov pretavila do pomalších odpovedí. Tieto výsledky podčiarkol aj súbor ďalších 650 účastníkov, u ktorých vykonali detailnejšie pozorovanie.

„Pri zložitejších úlohách musíte ukladať minulý úspech do pracovnej pamäte, zatiaľ čo premýšľate o ďalších riešeniach a potom ich do seba navzájom integrujete,“ vysvetlil vedúci autor štúdie Michael Schirner. Podľa neho takéto hromadenie dôkazov pre konkrétne riešenie trvá dlhšie, ale zároveň vedie k lepším výsledkom.

Ritterová pri výskume použila silikónové repliky ľudských mozgov, ktoré sa pri riešení problémov s rozličnou náročnosťou správali rovnako ako ich biologické predlohy. Vedkyňa verí, že takýmto spôsobom prispeje okrem iného k riešeniu a včasnej intervencii v prípade neurodegeneratívnych ochorení.