Pekári hrozia zvyšovaním cien, vláda má rozhodnúť o príplatkoch

Uviedol to Milan Lapšanský, predseda predstavenstva Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov (SZPCC). Náklady na prácu podľa neho tvoria v pekárskom sektore v priemere viac ako 40 %.

„Až 80 % práce pekárov prebieha práve v noci, cez víkendy a sviatky, keďže spotrebitelia majú radi čerstvý a voňavý chlieb a pečivo, ktoré si za ideálnych podmienok hneď ráno nájdu na pultoch. Čerstvý chlieb či pečivo sa miesi, kysne, pečie a pripravuje na rozvoz na Slovensku primárne v noci. Ak sa na júnovej schôdzi nepodarí schváliť kompenzácie zvýšených príplatkov za prácu v noci, cez víkendy a sviatky v druhom a treťom čítaní, bude to mať závažné dosahy na rast našich nákladov. A keďže štát napriek sľubom stále nepripravil žiadne podporné riešenia pre náš sektor, neostávalo by nič iné, ako premietnuť tieto zvýšenia do odbytových cien. Zdraženie by sa pritom týkalo všetkých výrobcov čerstvých potravín,“ vysvetlil Lapšanský.

Pripomenul, že poslanecký návrh novely zákona o sociálnom poistení, ktorý zabezpečuje odpustenie odvodov nad rámec minimálnej mzdy pre potravinársky sektor, prešiel počas májovej schôdze prvým čítaním. Navrhované opatrenie by podľa neho zmiernilo dosahy zvýšenia príplatkov za prácu v noci, cez víkendy a sviatky aspoň do konca roka 2023.

„Tento poslanecký návrh je za uplynulé dva roky jediným adresným návrhom, ktorý je spôsobilý zmierniť inflačné tempo, pričom takéto oslobodenia sú pre pekársky sektor nielen dočasným, ale trvalým riešením napríklad v Rakúsku či Nemecku,“ upozornil Lapšanský.

„My už nechceme zvyšovať ceny našich výrobkov. Štát však neustále mení pravidlá bez akejkoľvek konzultácie dosahov s dotknutými sektormi a berie si od ľudí i podnikateľov viac. Príkladom je aj zvýšenie príplatkov, ktoré nejdú primárne ľuďom, ale nabaľuje sa na nich štát. Z financií, ktoré by na zvýšených príplatkoch museli pekári zaplatiť, by totiž až 52 % smerovalo štátu vo forme daní a odvodov. Vyzývame preto poslancov, aby podporili túto legislatívnu zmenu a pomohli výrobcom potravín zachovať mieru konkurencieschopnosti a zamedziť rastúcemu tempu dovozu potravín zo zahraničia,“ dodal Lapšanský.