Francúzsko čaká ďalší deň protestov proti dôchodkovej reforme

Ide o posledný deň mobilizácie pred vynesením verdiktu o ústavnosti tohto zákona. Ústavná rada toto svoje rozhodnutie oznámi v piatok, uviedla agentúra AFP.

Polícia očakáva, že na protestných pochodoch a zhromaždeniach sa v celej krajine zúčastní približne 400.000 až 600,000 ľudí. To je menej ako polovica maximálnej účasti z marca, keď vrcholili protesty proti snahe vlády zvýšiť vek odchodu do dôchodku zo 62 na 64 rokov. Na verejné zhromaždenia vtedy prišlo takmer 1,3 milióna obyvateľov, informuje TASR.

Bezpečnostné zložky sú aj tentoraz v stave pohotovosti v súvislosti s očakávanou účasťou výtržníkov: podľa AFP sa v Paríži očakáva približne 1500 anarchistov a radikálnych demonštrantov. Podobná situácia, i keď s nižším počtom radikálov, sa očakáva aj v regionálnych centrách ako Nantes či Rennes.

Polícia vo Francúzsku povolala do služby 11.500 príslušníkov polície a žandárstva, z toho 4200 v Paríži.

Štrajk proti dôchodkovej reforme má v 12. deň mobilizácie menší vplyv na verejnú dopravu.

Parížsky dopravný podnik RATP oznámil takmer „takmer normálnu“ prevádzku v sieti prímestských vlakov RER, v metre, ako aj autobusovej a električkovej doprave. Železničná spoločnosť SNCF avizuje početnejšie výpadky spojení, ale menej výrazné ako v posledných týždňoch.

Pokiaľ ide o zamestnancov školstva, účasť na štrajku avizovalo osem percent z nich. Protest učiteľov v mnohých mestách sprevádzajú aj protestné akcie ich žiakov, najmä stredoškolákov, ktorí prehradili vchody do svojich škôl.

Svojich členov na účasť na štrajku vyzvali aj odbory v ropných rafinériách a skladoch pohonných látok, ako aj vedenie odborov zastupujúcich zamestnancov firiem na likvidáciu odpadu.

Podľa televízie BFM sa na viacerých cestách očakávajú blokády, ktoré skomplikujú cestnú dopravu.

Pozornosť francúzskej verejnosti i politikov sa upiera na Ústavnú radu. Ak zákon o dôchodkovej reforme odobrí, prezident Emmanuel Macron ho okamžite podpíše, takže bude môcť nadobudnúť platnosť do konca roka 2023.

Po tom, čo v posledných týždňoch Macron opakovane odmietal výzvy na rokovania s odborovými predákmi, avizoval, že po zverejnení rozhodnutia ústavnej rady pozve zástupcov zamestnancov na diskusiu.

Nateraz nie je známe, či po očakávanom odobrení zákona Ústavnou radou odbory vyhlásia ďalšie štrajky: dynamika protestného hnutia totiž zjavne slabne a zamestnanci sa nechcú vzdať platov za to, čo sa zdá byť prehratým bojom, konštatovala AFP.

Z prieskumov verejnej mienky vyplýva, že približne dvaja z troch Francúzov sú proti zmenám v dôchodkovom systéme. Macron však tvrdí, že reforma je nevyhnutná, aby sa systém v nasledujúcich desaťročiach nedostal do veľkých deficitov, doplnila AFP.