ASEA: Minimálna mzda na Slovensku aj napriek jej zvýšeniu nezabezpečuje dôstojný život

Od začiatku januára stúpla minimálna mzda na 700 eur mesačne, respektíve na 4,023 eura za hodinu. Na výške minimálnej mzdy sa prvýkrát v histórii dohodli odbory a zamestnávatelia, uviedol Košč. Dodal, že ak by nedošlo k dohode medzi Konfederáciou odborových zväzov (KOZ) SR a zamestnávateľmi, výška minimálnej mzdy by sa stanovila na 691 eur podľa vzorca v zákone.

„V prvom rade sme sa dokázali dohodnúť bez akýchkoľvek politických vplyvov,“ uviedla prezidentka KOZ Monika Uhlerová. „V najbližšom období vidím ako dôležité otvárať koncept dôstojnosti v rámci diskusií o minimálnej mzde a začať seriózne hovoriť o takzvanej dôstojnej minimálnej mzde,“ dodala.

Slovenská minimálna mzda je nielen jedna z najnižších v Európskej únii (EÚ), ale aj jej kúpyschopnosť je jedna z najnižších, upozornil Košč na základe analýzy minimálnych miezd v EÚ, ktorú vydal nemecký inštitút ekonomického a sociálneho výskumu WSI Nadácie Hansa Böcklera.

Minimálna mzda SR je piata najnižšia spomedzi porovnávaných krajín EÚ, spresnil analytik podľa porovnania nominálnej hodinovej minimálnej mzdy. Z hľadiska výkonu ekonomiky a pridanej hodnoty SR predbiehajú aj krajiny, ktoré sú na tom horšie než Slovensko.

Avšak na základe výšky hodinovej minimálnej mzdy, upravenej cez paritu kúpnej sily (PPS), čiže pri zohľadnení kúpyschopnosti v jednotlivých krajinách sa výška minimálnej mzdy SR (4,25 eura) prepadla ešte viac a tohto roku je druhá najhoršia, pred Bulharskom (4,12 eura), upozornil odborár. SR v hodinovej minimálnej mzde v parite kúpnej sily spomedzi krajín mimo EÚ dobehlo aj Severné Macedónsko (4,74 eura) a Srbsko (4,21 eura).

„Verejná diskusia o mzdách je tu zásadne zlá,“ zhodnotil Košč. Uviedol, že v posledných rokoch je výpočet parity kúpnej sily pre Slovensko spochybňovaný z dôvodu zmeny vo výpočte. Analytik dodal, že aj keby sa zobrali do úvahy výpočty Inštitútu finančnej politiky, o akú veľkú odchýlku by mohlo ísť, tak sa dá predpokladať, že prepad Slovenska v rebríčku by nastal aj tak a namiesto druhého miesta by SR bola na tretej až štvrtej priečke.

Z analýzy inštitútu Nadácie Hansa Böcklera vyplýva podľa Košča aj fakt, že hoci pri raste minimálnej mzdy na Slovensku zneli výstrahy, že podiel minimálnej mzdy na priemernej mzde narastie na rekordné a neudržateľné hodnoty, tak ani v podiele minimálnej mzdy na priemernej mzde, ani v podiele minimálnej mzdy na mediáne SR nevyčnieva.

Štúdia sa venuje aj rastu reálnych miezd v EÚ. Slovensko je v prvej trojici krajín, kde došlo k poklesu reálnych miezd. Na Slovensku klesli o 3,4 %, v Česku o 6,2 % a v Estónsku o 6,7 %, uzavrel Košč.