Von der Leyenová upozornila na hrozbu zo strany Ruska i ďalšie výzvy pre Európu

Uviedla v utorok predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová po podpísaní tretieho vyhlásenia o rozšírení spolupráce medzi týmito dvoma inštitúciami, informuje spravodajca TASR.

Šéfka eurokomisie počas spoločnej tlačovej konferencie s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom a predsedom Európskej rady Charlesom Michelom pripomenula, že všetci traja sa spolu zišli 24. februára 2022, aby vyjadrili podporu Ukrajine, ktorá bola práve vtedy napadnutá Ruskom.

Túto jednotu, na podporu ukrajinského ľudu a proti ruskej imperiálnej vojne, podľa jej slov inštitúcie EÚ a NATO dokazovali počas celého roka. Už predtým Únia a NATO ako blízki partneri posilňovali vojenskú mobilitu a v spoločných cvičeniach si vyskúšali krízové reakcie na kybernetické útoky, šírenie dezinformácií či hybridné útoky proti Lotyšsku, Poľsku a Litve zo strany Bieloruska.

„Toto viac ako 20-ročné partnerstvo musíme posilniť a teraz aj prehĺbiť, pretože bezpečnosť Európy čelí výzvam a hrozbám,“ povedala von der Leyenová. To sa podľa jej slov prejavuje aj v želaní Švédska a Fínska vstúpiť do NATO, a aj v tom, že Dánsko zrušilo doložku o výnimke týkajúcu sa obrany EÚ.

Šéfka EK zároveň upozornila, že ruské hrozby sú pre EÚ najviac bezprostredné; nie sú však jediné.

„Sme svedkami toho, ako sa Čína čoraz viac pokúša pretvárať medzinárodný poriadok vo svoj prospech. Preto musíme posilniť svoju vlastnú odolnosť. S novým spoločným vyhlásením posúvame naše partnerstvo na vyššiu úroveň. Prehĺbime našu spoluprácu a rozšírime ju do nových oblastí,“ opísala situáciu šéfka EK.

Zdôraznila najmä štyri z týchto oblastí: zintenzívnenie práce v boji proti hybridným a kybernetickým hrozbám a terorizmu; užšiu spoluprácu v oblasti nových a prevratných technológií a vesmíru; spoločnú rekciu na bezpečnostné dôsledky klimatickej krízy, čo môže viesť k nestabilite celých regiónov so všetkými dôsledkami chudoby a nepokojov; posilňovanie odolnosti spoločnosti voči škodlivým zahraničným zásahom pri manipulácii s informáciami a odolnosti kritickej infraštruktúry voči všetkým typom útokov.

Von der Leyenová dodala tiež, že EÚ bude naďalej vyvíjať tlak na Kremeľ, vrátane sankcií, tak dlho, ako to bude potrebné. Upozornila, že Únia sankcie rozšíri aj na tých, ktorí vojensky podporujú ruskú vojnu, ako je Bielorusko alebo Irán.

Únia bude podľa jej slov pokračovať v rozsiahlej humanitárnej, hospodárskej a bezpečnostnej pomoci Ukrajine a zároveň sa zameria na posilnenie európskych obranných spôsobilostí. To okrem iného znamená aj zvýšenie výrobných kapacít európskeho obranného priemyslu a koordinované dopĺňanie chýbajúcej vojenskej techniky.