Socioekonomické podmienky, v ktorých ste vyrastali, ovplyvňujú hladiny kortizolu v dospelosti

Štúdia publikovaná v odbornom žurnále Psychoneuroendocrinology odhalila potenciálne spojenie medzi socioekonomickým stavom v detstve a hladinami kortizolu neskôr v živote. Výskumný tím sa pokúsil objasniť vzťah medzi genetikou a prostredím, pretože oboje ovplyvňuje hladiny kortizolu.

Ich výskum ukázal, že hladiny kortizolu, merané vo vzorkách vlasov u jedincov vo veku 19 rokov, boli dedičné len z 39 %. Zvyšných 61 % bolo spôsobených environmentálnymi faktormi. Tieto výsledky naznačujú, že socioekonomický stav má dlhodobé dôsledky na fungovanie systému reakcií na stres a jeho uvoľňovanie kortizolu.

Predchádzajúce výskumy zistili, že deti, ktoré žijú v chudobe alebo na hranici chudoby, majú viac zdravotných problémov a sú vystavené dlhodobejšiemu stresu. Existujú dôkazy, že tieto dva faktory spolu súvisia. To, čo je známe ako os hypotalamus-hypofýza-nadobličky (HHN), je systém, ktorý uvoľňuje kortizol, keď nastanú stresové alebo nebezpečné situácie.

Christian Cantave a kolegovia uvádzajú, že „deti z nižšieho socioekonomického prostredia sú v každodennom živote neúmerne vystavené chronickým stresorom, ktoré môžu opotrebovať ich fyziologický stresový systém a zvýšiť neskoršie riziko psychopatológií." Skorší výskum nedokázal určiť, aká časť aktivity kortizolu bola genetická a aká časť bola výsledkom environmentálnych stimulov.

Výskumu sa zúčastnilo 442 párov dvojčiat, z toho 121 jednovaječných (identických) dvojčiat a 261 dvojvaječných dvojčiat. Tridsať percent týchto dvojčiat malo rodiny, ktoré boli považované za chudobné. Socioekonomické údaje sa zbierali v rôznych časoch od týchto rodín v priebehu 19 rokov. Keď mali dvojčatá 19 rokov, odobrali sa vzorky vlasov a analyzovali sa hladiny kortizolu.

Štatistická analýza rozdielov v hladinách kortizolu v skupinách monozygotných a dizygotných dvojčiat odhalila, že hladiny kortizolu v neskorej adolescencii odrážajú skôr faktory prostredia než genetické. V tomto prípade bolo 61 % variácií v hladinách kortizolu spôsobených individuálnymi negatívnymi skúsenosťami.

Podľa výskumníkov je dôležité implementovať psychosociálne intervencie zamerané na prekalibrovanie aktivity osi HHN u mládeže vystavenej chudobe. Vedci však nedokázali urobiť žiadne závery o načasovaní vývoja škodlivých environmentálnych vplyvov a dôsledkoch pre os HHN a hladiny kortizolu. Tieto informácie by boli zmysluplné na určenie toho, aké druhy intervencií by boli užitočné v ktorej vývojovej fáze.