Zaistené ruské dokumenty ukázali pôvodné plány na Ukrajine
- 7:16 02.12.2022
- Londýn

Rusko chcelo obsadiť Ukrajinu do desiatich dní.
Rusko plánovalo obsadiť Ukrajinu do desiatich dní od začiatku invázie z 24. februára a ukrajinské územie chcelo následne anektovať do augusta tohto roku. Vyplýva to zo zaistených ruských dokumentov, ktoré zrejme podpísal šéf Kremľa Vladimir Putin, a ich detaily zverejnil britský bezpečnostný inštitút RUSI. TASR informuje na základe štvrtkovej správy stanice Sky News.
Podľa inštitútu RUSI, napojeného na britskú armádu, len malá skupina ruských predstaviteľov vedela o celom rozsahu plánov týkajúcich sa ofenzívy na Ukrajine. Dokonca aj zástupcovia veliteľov ruskej armády sa údajne o týchto plánoch dozvedeli len niekoľko dní pred začatím vojny. Taktické vojenské jednotky dostali rozkazy iba niekoľko hodín pred vypuknutím invázie.
Dokumenty, na ktoré sa odvoláva think-tank RUSI, tiež odhalili, že Rusko plánovalo obsadiť ukrajinské elektrárne, letiská, zásobovanie vodou, centrálnu banku a parlament. Ruské špeciálne služby boli podľa dokumentov poverené zabitím ukrajinského vedenia. Moskva podľa všetkého počítala s tým, že ukrajinskí vládni predstavitelia „buď utečú alebo budú zajatí v dôsledku rýchlosti invázie“.
Ukrajinské spravodajské služby sa tiež domnievajú, že Rusko plánovalo použiť bieloruské vzdušné sily na dobytie Rivnenskej a Chmeľnyckej jadrovej elektrárne.
Ciele invázie zahŕňali podľa citovaných dokumentov plány na ovládnutie jadrových elektrární, ktoré mali slúžiť ako útočisko pre ruských vojakov a na získanie kontroly nad energetickým systémom Ukrajiny. Moskva chcela takto okrem toho vydierať európske krajiny rizikom znečistenia z prípadnej radiácie.
Britský inštitút uviedol, že ruské sily plánovali spustiť inváziu na Ukrajine masívnymi raketovými a leteckými útokmi voči ukrajinským vojenským cieľom. Moskva sa vtedy ešte nemienila zameriavať na kritickú infraštruktúru, akou sú elektrárne a železnice, pretože tieto zariadenia boli kľúčové pre jej plány na okupáciu Ukrajiny.
Ruská kontrarozviedka okrem toho zostavila zoznamy niektorých Ukrajincov, ktorých rozdelila do štyroch kategórií, uvádza RUSI. V prvej z nich boli osoby, ktoré majú byť zabité; nasledovali tí, čo majú byť zastavení a zastrašovaní; potom osoby považované za neutrálne, ktoré mali byť nabádané ku kolaborácii; a napokon išlo o ľudí pripravených kolaborovať s Ruskom.
Ruskí predstavitelia chceli vytvoriť register obyvateľov Ukrajiny prostredníctvom domových kontrol a filtračných táborov. Rusko údajne plánovalo aj vynútenú spoluprácu regionálnych gubernátorov a miestnych orgánov a Federálna bezpečnostná služba Ruskej federácie (FSB) dostala úlohu zajať miestnych predstaviteľov. Rusko neskôr plánovalo tiež na Ukrajinu priviezť učiteľov a ďalších úradníkov s cieľom začať „prevýchovu Ukrajincov“, dodáva RUSI.

Merz, Macron a Starmer pricestovali do Kyjeva
Merz spolu s Macronom a Starmerom pricestovali v sobotu ráno vlakom do ukrajinskej metropoly Kyjev.

Premiér SR rokoval v Moskve s čínskym prezidentom o vzájomnej spolupráci
Predseda vlády SR Robert Fico sa počas pracovnej návštevy v Moskve stretol s prezidentom Čínskej ľudovej republiky Si Ťin-pchingom.

Švédsky kardinál vyzdvihol rozdiel medzi novým pápežom a prezidentom USA
Švédsky kardinál Anders Arborelius, ktorý sa zúčastnil na konkláve, kde zvolili nového pápeža, v piatok vyzdvihol Leva XIV. ako „jemného a pokorného človeka“.

Lídri Francúzska, Nemecka, Británie a Poľska sú na ceste do Kyjeva
Novozvolený nemecký kancelár Friedrich Merz je na ceste do Kyjeva spolu s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a britským premiérom Keirom Starmerom.

Putin poďakoval Ficovi za návštevu Moskvy napriek "logistickým problémom"
Ruský prezident Vladimir Putin sa v piatok stretol so slovenským premiérom Robertom Ficom, ktorý otvorene spochybňuje politiku Európskej únie voči Ukrajine.