SaS: Slovensko je prvou krajinou EÚ, ktorá sa snažila podviesť Európsku komisiu

Uviedla to strana Sloboda a Solidarita (SaS) v súvislosti s vyjadreniami Ingrid Ludvikovej z tlačového oddelenia Zastúpenia Európskej komisie (EK) v SR k výdavkovým limitom. SaS odsudzuje snahu vlády SR oklamať európskych partnerov.

„Slovensko je vinou koalície prvou krajinou EÚ, ktorá sa snažila pri plnení míľnikov podviesť EK a stáva sa pre európskych partnerov nedôveryhodnou krajinou. Pokus oklamať Brusel a nechať si na základe toho vyplatiť financie z plánu obnovy a odolnosti považujeme za obrovské a úmyselné zlyhanie, ktoré bude mať za následok poškodenie reputácie našej krajiny. Výdavkové limity pritom nie sú niečo, čo by nám Brusel vnútil. Vláda sa sama zaviazala prijať výdavkové limity ako súčasť plánu obnovy a odolnosti, ale aj vo svojom programovom vyhlásení,“ uviedol predseda SaS Richard Sulík.

Slovensko podľa liberálov pre takéto nezodpovedné konanie čelí teraz nielen reputačnému debaklu, ale aj hrozbe pozastavenia čerpania financií z plánu obnovy. „Verejnosť od vlády očakáva, že bude plniť to, k čomu sa zaviazala, a že vďaka plánu obnovy bude na Slovensku rásť životná úroveň, postavia sa nové nemocnice či škôlky, pokročíme v zelených témach, informatizácii, ale aj v sociálnom zabezpečení a mnohých ďalších oblastiach. Toto všetko je však teraz ohrozené,“ povedal predseda Výboru Národnej rady SR pre financie a rozpočet Marián Viskupič (SaS). Podotkol, že zatiaľ čo neplnením vlastného programového vyhlásenia vlády pre koalíciu nevznikajú žiadne sankcie, pri pláne obnovy môže Slovensko prísť o veľa.

Ukazuje sa podľa jeho slov, že kritika štátneho rozpočtu na rok 2023 zo strany SaS bola oprávnená a tlak na zavedenie opatrení pre rozumné hospodárenie s verejnými financiami bol na mieste. „Opakovane sme od strán OĽANO a Sme rodina žiadali, aby bolo rozumné hospodárenie s verejnými financiami jednou z priorít našej vlády. Chceli sme ukázať, že štát sa dá riadiť aj bez nezmyselného míňania a populizmu. Chceli sme byť iní ako predchádzajúca vláda. Bohužiaľ, zdá sa, že jedinou témou sú rôzne politiky na rozdávanie z verejných financií. To, že vláda síce schválila, ale nesfunkčnila výdavkové limity, je toho jasným dôkazom,“ uzatvoril Viskupič.

Ludviková 17. novembra pre TASR uviedla, že ak Slovensko nezapracuje výdavkové limity do návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok, môže čakať tak finančné, ako aj reputačné následky. Slovensko si podľa nej stanovilo zavedenie výdavkových limitov ako jeden z míľnikov plánu obnovy a odolnosti a po marcovom schválení príslušnej legislatívy ho deklarovalo ako splnený. Rezort financií však odmietol návrh Rady pre rozpočtovú zodpovednosť na výpočet týchto limitov a do prípravy nového rozpočtu ich nezahrnul.

Rezort financií tvrdí, že zavedenie výdavkových limitov do praxe zostáva prioritou. „Ministerstvo financií SR je pripravené naďalej trpezlivo rokovať o kompromise medzi všetkými zúčastnenými stranami, Radou pre rozpočtovú zodpovednosť, predstaviteľmi jednotlivých koaličných strán a Európskou komisiou,“ uviedlo ministerstvo pre TASR.