Zmeny v dôchodkoch sú nesystémové, analytici upozorňujú na viaceré riziká

Zmeny dôchodkového systému z dielne Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR sú nesystémové, nepriaznivo vplývajú na udržateľnosť systému aj na zabezpečenie dostatočnej životnej úrovne budúcich dôchodcov. Upozorňujú na to analytici z Asociácie sociálno-ekonomických analytikov (ASEA).

Zdôraznili, že po novom sa ADH nemá upravovať o index rastu priemernej mzdy ako doteraz, ale len o 95 % tejto hodnoty. „Tento korekčný mechanizmus bol do dôchodkového systému zavedený ako kompenzácia za finančnú náročnosť rodičovského bonusu, aby sa 'na papieri' podarilo zachovať dlhodobú udržateľnosť dôchodkového systému,“ skonštatoval sociálno-ekonomický analytik Ján Košč. Podľa neho to znamená, že dôchodcovia, ktorí budú odchádzať do dôchodku od roku 2023, budú dostávať dôchodky vo výške, ktorá bude vyjadrená nižším podielom na ich priemernej mzde, než ako je to v súčasnosti.

Analytici tiež poukázali na to, že dôchodky sa vyplácajú z poistného systému, pričom ich výška sa odvíja od výšky príspevkov za celý život. Rodičovský bonus však podľa nich tento princíp nespravodlivo radikálne mení. „Hoci časť svojich príspevkov platitelia rodičovského bonusu presmerujú svojim rodičom, dôchodok sa im v budúcnosti vypočíta tak, akoby tie peniaze vložili do svojho dôchodkového poistenia. Penzia sa im teda vypočíta aj z príspevkov, ktoré v skutočnosti do systému nikdy neposlali,“ podotkol sociálno-ekonomický analytik Branislav Ondruš.

Rodičovský bonus zároveň podľa neho najviac vyhovuje najlepšie zarábajúcim, lebo môžu rodičom prispieť najvyššou sumou. Súčasne upozornil, že mnohí, napríklad rodičia ťažko zdravotne postihnutých detí, sa k tomuto bonusu nedostanú.

„Rodičovský bonus je neadresný k poberateľom starobných dôchodkov, ktoré sú vyplácané pod hranicou chudoby, pretože sú naviazané na mzdy zamestnaných detí bez ohľadu na výšku vyplácaného starobného dôchodku,“ doplnil ekonóm Martin Halás z Inštitútu pre výskum sociálno-ekonomických rizík a alternatív. Poznamenal, že na Slovensku je z 1,1 milióna starobných dôchodkov viac ako 30 % vyplácaných pod hranicou chudoby. Na rodičovské dôchodky sa podľa neho svojimi odvodmi poskladajú všetci poistenci a sčasti aj štát. Problém nižších dôchodkov žien matiek bolo podľa analytikov možné vyriešiť inak, napríklad priznaním zvýšeného osobného mzdového bodu.

Novela zákona o sociálnom poistení z dielne ministerstva práce, ktorú začiatkom októbra schválil parlament, počíta s tým, že seniori v dôchodkovom veku budú môcť od svojich detí dostávať rodičovský dôchodok. Možnosť odísť do predčasného dôchodku zároveň bude po odpracovaní 40 rokov.