Takmer polovica vysokoškolákov denného štúdia pracuje

Pri študentoch bývajúcich u rodičov je stredná hodnota tohto príspevku 50 eur a u tých na internáte, v podnájme alebo vo vlastnom byte 100 eur. Platenú prácu počas semestra majú štyria z desiatich študentov denného štúdia.

Také sú predbežné výsledky prieskumu, v ktorom zisťujú sociálne a ekonomické podmienky života študentov verejných vysokých škôl na Slovensku, informuje hovorca ministerstva školstva Michal Kaliňák. Prieskum prebieha v rámci medzinárodného projektu EUROSTUDENT.
Študenti bývajú zväčša s inými osobami

Výskum sa zameriaval na študentov verejných vysokých škôl denného aj externého štúdia. Dve tretiny respondentov tvorili študenti bakalárskeho štúdia a viac ako polovica z celkového počtu respondentov boli ženy. V prieskume boli najviac zastúpení študenti spoločenských vied, podnikania a práva, najmenšiu účasť mali študenti poľnohospodárstva a veterinárstva.

Prieskum sa zameriaval i na ubytovanie študentov. Približne štyria z desiatich študentov vysokých škôl na Slovensku, konkrétne 38,5 %, bývajú s rodičmi alebo inými príbuznými. Ďalších takmer 46 % vysokoškolákov býva s inými osobami. Samostatné bývanie má 3,4 % študentov.

Štyria z desiatich študentov denného štúdia uviedli, že majú počas semestra platenú prácu. Približne jedna pätina pracovala počas celého semestra a jedna pätina mala príležitostnú prácu. Grant alebo štipendium dostávala necelá pätina vysokoškolákov denného štúdia, študentskú pôžičku poberalo necelé percento z nich.
Väčšina externých študentov pracuje

Pre študentov externého štúdia bol najrozšírenejším zdrojom financií zárobok z práce alebo brigády, pričom počas celého semestra z nich pracovalo 73,9 %, príležitostnú prácu malo 8,9 % a 17,2 % z nich nepracovalo.

Pri študentoch bývajúcich u rodičov bola stredná hodnota zárobku 309,6 eura, u bývajúcich na internáte, v podnájme alebo vo vlastnom byte 500 eur. Študentskú pôžičku poberali študenti externého štúdia len veľmi výnimočne, a to v 1,4 %.

Projekt EUROSTUDENT naďalej pokračuje, pričom Ústav informácií a prognóz školstva vypracuje začiatkom budúceho roka národnú správu. Výsledky prieskumu využijú medzinárodné organizácie ako OECD, Európska komisia či pracovná skupina Bolonského procesu pre sociálnu dimenziu a mobilitu, ako aj samotné krajiny. Tieto výsledky budú zdrojom informácií, na ktoré treba prihliadať pri nastavovaní opatrení vo vzťahu k vysokoškolákom, dopĺňa Kaliňák.