Rusko považuje tesnejšie bezpečnostné vzťahy s Čínou za kľúčový cieľ

Ako informovala agentúra AP, Patrušev označil posilnenie komplexného partnerstva a strategickej spolupráce s Pekingom „za bezpodmienečnú prioritu ruskej zahraničnej politiky“.

Počas stretnutia s najvyšším predstaviteľom Komunistickej strany Číny Kuo Šeng-kchunom povedal, že „v súčasných podmienkach musia naše krajiny preukázať ešte väčšiu pripravenosť na vzájomnú podporu a rozvoj spolupráce“.

Patruševov úrad v stručnom vyhlásení po rokovaniach v čínskom meste Nan-pching uviedol, že obe strany sa dohodli na „rozšírení výmeny informácií o boji proti extrémizmu a pokusom zahraničia o podkopanie ústavného poriadku oboch krajín s cieľom narušiť nezávislé politiky slúžiace národným záujmom“ Ruska a Číny.

Čínski a ruskí predstavitelia zdôraznili aj potrebu rozšírenia spolupráce v oblasti kybernetickej bezpečnosti a posilnenia kontaktov medzi bezpečnostnými orgánmi oboch krajín v oblasti boja proti terorizmu.

Vo vyhlásení neboli uvedené podrobnosti o budúcej spolupráci, poznamenala AP.

Zároveň pripomenula, že Putin sa minulý týždeň v Uzbekistane stretol s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom. Šlo o ich prvé stretnutie od konca februára, keď Putin vyslal ruské jednotky na Ukrajinu a rozpútal tam vojnu.

Vo vyhlásení čínskej vlády vydanom po stretnutí hláv štátov sa Ukrajina konkrétne nespomína, ale uvádza sa v ňom, že Si Ťin-pching prisľúbil „silnú podporu kľúčovým záujmom“ Ruska.

Peking používa pojem „kľúčové záujmy“ na označenie otázok, ako je národná suverenita a nárok v Číne vládnucej komunistickej strany na Taiwan.

Čínska vláda, ktorá pred inváziou na Ukrajinu vyhlásila, že ju s Moskvou spája „bezhraničné“ priateľstvo, odmieta kritizovať ruské vojenské operácie na Ukrajina.

Uviedla tiež, že Čína a India po vypuknutí vojny na Ukrajine zvýšili svoj dovoz ruskej ropy a plynu, čím Moskve pomohli kompenzovať straty spôsobené západnými sankciami uvalenými na Rusko v súvislosti s jeho konaním na Ukrajine.