Aktivisti vyzvali vládu na ušetrenie 15 % plynu do budúcej jari

Vláda by mala vyhlásiť celoslovenskú výzvu spoločnostiam, verejným inštitúciám, samosprávam a domácnostiam na úsporu 15 % plynu do jari 2023 a vypracovať plány prípravy na zimu a nahrádzania fosílnych palív celkovo. Štát by podľa nich mal prijať aj ďalšie opatrenia na podporu úspory energií.

Na pôde EÚ dohodnuté výnimky na spotrebu plynu pre Slovensko, ktoré v podstate umožňujú zachovať v najbližšom období bežnú spotrebu plynu, môžu podľa signatárov výzvy dať Slovensku časový priestor, no zo strednodobého a dlhodobého hľadiska nás len udržia v závislosti od fosílnych palív zo zahraničia. „Krajiny ako napríklad Španielsko si tiež vyrokovali výnimku, ale zavádzajú množstvo opatrení tak, aby neplytvali pri kúrení, chladení, osvetlení,“ upozornili aktivisti.

Štát by podľa nich mohol napríklad zaviesť motivačné schémy, podľa ktorých by boli odmenení tí odberatelia elektriny, tepla, plynu v domácnostiach, ktorí by mali najnižšiu spotrebu. K postupnému znižovaniu energetickej spotreby a závislosti od fosílnych palív by tiež pomohlo zníženie dane na izolačné materiály, tepelné čerpadlá, solárne systémy, veterné a geotermálne systémy či zvýhodnenie elektriny na vykurovanie tepelným čerpadlom v energeticky efektívnych budovách.

Súčasný stav je podľa signatárov výzvy veľmi rizikový, keďže rastúce ceny zemného plynu zvýšili ceny elektrickej energie a ďalších palív niekoľkonásobne. „Ratingová agentúra Moody's varovala Slovensko pred zhoršením známky. Rating ponechala na úrovni A2, výhľad však zmenila zo stabilného na negatívny. Dôvodom je najmä slovenská závislosť od dodávok plynu z Ruska,“ pripomenuli aktivisti. Výhľad slovenskej ekonomiky zmenila na negatívny aj agentúra Fitch.

Jedným zo zdrojov financovania energetických úspor je podľa organizácií Envirofond, no možnosti financovania takýchto projektov sú zákonom limitované. „V roku 2021 povolilo ministerstvo financií využiť len 25 % prostriedkov z Envirofondu. Zvyšných 253 miliónov eur zostalo nevyužitých na účtoch Envirofondu. Mohli by výrazne pomôcť s obnovou verejných budov,“ uviedli signatári výzvy. V prvom rade je podľa nich potrebné znížiť energetickú potrebu obnovou budov a zároveň zohľadniť špecifiká sociálne zraniteľných domácností, administratívnu náročnosť jednotlivých fondov a architektúru objektov.

Ministerstvo hospodárstva (MH) SR na výzvu reagovalo upozornením, že je dôležité zaoberať sa možnými úsporami energií, avšak s čo najmenším vplyvom na hospodárstvo Slovenska i domácností. „Môžeme však konštatovať, že k úspore došlo už počas druhého kvartálu 2022, a to predovšetkým na základe ekonomických faktorov,“ uviedol rezort.

Viaceré opatrenia na zvyšovanie podielu obnoviteľných zdrojov a realizáciu opatrení v oblasti energetickej efektívnosti už má podľa MH Slovensko zahrnuté napríklad v pláne obnovy.

Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR zasa na rokovanie vlády predloží návrh s úspornými opatreniami v budovách a kanceláriách štátnych úradov. „Nebudú medzi nimi chýbať návrhy na štandardizáciu fungovania pracovnej doby v štátnej správe, a to prezenčne štyri dni týždenne s piatym dňom formou home office,“ spresnil rezort v reakcii na výzvu. Ministerstvo tiež podporí trvalý program zatepľovania obytných domov, výrobcov izolačných materiálov a techniky umožňujúcej alternatívne – nefosílne vykurovanie rodinných a bytových domov, ako aj štátnych inštitúcií.

„MŽP je presvedčené, že výnimku, ktorú, pokiaľ ide o spotrebu plynu, Slovensko získalo, treba využiť nie na míňanie fosílnych palív, ale, naopak, na radikálne úspory všade, kde je to možné,“ dodalo ministerstvo.