Nórsko stále nepovedalo, či zničí sýrske chemické zbrane
- 10:27 23.10.2013
- STAVANGER
Nórsko zvažuje, či prijme časť sýrskych chemických zbraní na ich prípadnú likvidáciu.
Podľa hovorkyne Nórsko nechce prijať už pripravené chemické zbrane, nová stredopravá vláda však uvažuje o horčičnom plyne a chemických zlúčeninách určených k výrobe zbraní.
Ministerstvo uvádza, že podľa najnovších odhadov OSN má Sýria 50 ton horčičného plynu a asi 300-500 ton chemikálií používaných na výrobu nervových plynov.
Na základe rezolúcie 2118 Bezpečnostnej rady OSN prijatej v septembri má Sýria čas do júna 2014, aby nechala svoje chemické zbrane zničiť.
Nórsko sa pritom ukázalo byť otvorené možnosti, že by pri tom asistovalo. S odpoveďou by mala škandinávska krajina prísť do polovice novembra. Rozhodnutie by mala spraviť už nová stredopravá vláda.
Nórsko v súčasnosti nemá vybavenie potrebné pre zničenie chemických zbraní, Spojené štáty by však mohli poskytnúť mobilné zariadenia potrebné na splnenie tejto úlohy.
Berlín bude lobovať za svojich študentov na Harvardovej univerzite
Nemecké ministerstvo zahraničných vecí bude so svojimi partnermi v Spojených štátoch rokovať v záujme nemeckých študentov na americkej Harvardovej univerzite.
Merz vyzval čínskeho prezidenta na podporu úsilia Západu o prímerie na Ukrajine
Nemecký kancelár Friedrich Merz v telefonickom rozhovore vyzval čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga, aby podporil úsilie Západu o dosiahnutie prímeria na Ukrajine.
Lavrov: Vatikán nie je vhodné miesto na rokovania pravoslávnych štátov
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v piatok spochybnil možnosť, že by sa ďalšie rusko-ukrajinské rozhovory mohli uskutočniť vo Vatikáne.
Nemecká polícia pátra po chlapcovi, ktorý pobodal spolužiaka
Nemecká polícia pátra po 13-ročnom chlapcovi, ktorý je podozrivý z pobodania 12-ročného spolužiaka na základnej škole v metropole Berlín.
Orbán: Ukrajinci vedú dezinformačnú kampaň, reagujeme zákonom o transparentnosti
Ukrajinci vedú voči Maďarsku dezinformačnú kampaň s cieľom vynútiť podporu Budapešti na vstup Ukrajiny do Európskej únie, a maďarská vláda na to reaguje návrhom zákona o „transparentnosti“.
