Kosovská vláda o mesiac odložila implementáciu nových pravidiel na hraniciach

Nové pravidlá vyvolali napätie na severe krajiny, kde etnickí Srbi blokovali cesty a neznámi ozbrojenci strieľali na policajtov. Polícia v nedeľu po tomto incidente, pri ktorom nikto neutrpel zranenia, uzavrela dva hraničné priechody so Srbskom, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.

Najnovšie napätie vo vzťahoch Belehradu a Prištiny vyvolalo opatrenie, podľa ktorého osoby vstupujúce na územie Kosova so srbskými dokladmi totožnosti ich budú musieť od 1. augusta počas pobytu v krajine nahradiť dočasným dokladom. Etnickí Srbi, ktorí majú evidenčné čísla vozidiel vydané Srbskom, ich mali do dvoch mesiacov vymeniť za kosovské.

Kosovský premiér Albin Kurti v nedeľu povedal, že ide o recipročný krok, keďže Belehrad požaduje to isté od kosovských občanov vstupujúcich do Srbska. Po stretnutí s americkým veľvyslancom v Kosove Jeffreym Hovenierom informoval, že jeho vláda sa rozhodla vyhovieť jeho požiadavke o odloženie implementácie nového režimu o 30 dní, teda do 1. septembra.

Vláda vo vyhlásení tiež uviedla, že sa bude usilovať o to, aby boli v pondelok „odstránené všetky barikády a bola nastolená úplnú sloboda pohybu“.

Šéf zahraničnej politiky EÚ Josep Borrell na Twitteri privítal rozhodnutie Prištiny a uviedol, že očakáva, že „všetky zátarasy budú okamžite odstránené“.

V nedeľu večer stovky etnických Srbov zaparkovali kamióny, cisterny a iné veľké vozidlá na cestách smerom k hraničným priechodom Jarinje a Brnjak, čím zablokovali dopravu, informoval spravodajca AFP. Okolo barikád sa zhromaždili davy miestnych Srbov s úmyslom tam zostať.

Srbský prezident Aleksandar Vučič v nedeľu varoval, že „Srbsko vyhrá“, ak budú Srbi napadnutí. Kurti následne obvinil Vučiča z podnecovania „nepokojov“.

Mierové sily z misie KFOR pod vedením NATO vo vyhlásení označili bezpečnostnú situáciu na severe Kosova za napätú.

Kosovo jednostranne vyhlásilo nezávislosť od Srbska vo februári 2008. Väčšina členských štátov EÚ ju uznala, avšak Cyprus, Grécko, Rumunsko, Slovensko a Španielsko tak doteraz neurobili. Etnickí Srbi, ktorí tvoria väčšinu na severe Kosova, neuznávajú autoritu Prištiny. Zostávajú politicky lojálni Srbsku, ktoré im stále poskytuje finančnú podporu.

Rozhovory medzi Kosovom a Srbskom pod záštitou EÚ, ktoré sa začali v roku 2011, zatiaľ neviedli k normalizácii vzťahov.