Jarné prognózy naznačujú, že vojna na Ukrajine spomalí rast EÚ

Reálny rast HDP v EÚ aj v eurozóne sa očakáva na úrovni 2,7 % v roku 2022 a 2,3 % v roku 2023, čo je pokles zo 4,0 % a 2,8 % (2,7 % v eurozóne) voči predpovediam Európskej komisie (EK) z februára tohto roku. Vyplýva to z jarných ekonomických prognóz, ktoré v pondelok v Bruseli predstavil eurokomisár pre hospodárstvo Paolo Gentiloni.

Ekonomické prognózy EÚ pred vypuknutím vojny boli o pokračujúcom a silnom raste ekonomiky. Ruská agresia však priniesla nové výzvy, a to v čase, keď sa Únia spamätala z ekonomických dosahov pandémie nového koronavírusu. Vojna na Ukrajine predstavuje tlaky na rast cien komodít, opätovné prerušenie dodávok a zvyšuje neistotu, čím prehlbuje ostatné prekážky pre ekonomický rast.

Táto situácia viedla odborníkov Európskej komisie (EK) k revízii ekonomických prognóz Únie smerom nadol a k vyšším odhadom pre infláciu.

Reálny rast HDP v EÚ aj v eurozóne sa očakáva na úrovni 2,7 % v roku 2022 a 2,3 % v roku 2023, čo je pokles zo 4,0 % a 2,8 % (2,7 % v eurozóne) voči predpovediam z februára 2022.

Komisia skonštatovala, že inflácia narastá od začiatku roka 2021. Z medziročnej úrovne 4,6 % v poslednom štvrťroku 2021 vzrástla na 6,1 % v 1. štvrťroku 2022. Inflácia v eurozóne v apríli vzrástla na 7,5 %, najvyššiu mieru v histórii menovej únie.

Inflácia v eurozóne sa v roku 2022 očakáva na úrovni 6,1 %, v roku 2023 by mala klesnúť na 2,7 %. Pre rok 2022 ako celok to predstavuje oveľa väčší nárast v porovnaní s februárovými prognózami (3,5 %). Očakáva sa, že inflácia dosiahne vrchol na úrovni 6,9 % v 2. štvrťroku 2022, a potom sa bude znižovať. V EÚ sa očakáva, že inflácia vzrastie z 2,9 % v roku 2021 na 6,8 % v roku 2022 a v roku 2023 klesne na 3,2 %.

Komisia predpokladá, že HDP EÚ zostane počas najbližších dvoch rokov v kladnom pásme, a to vďaka kombinovanému účinku oživenia ekonomiky po koronakríze a politickým krokom na podporu rastu prijatým počas pandémie. Podporu súkromnej spotreby má zaistiť znovuotvorenie základných služieb, zlepšujúci sa trh práce, nižšia akumulácia úspor a fiškálne opatrenia na kompenzáciu rastúcich cien energií.

Najväčším zásahom do ekonomiky krajín EÚ sú ceny energetiky - tie sa výrazne zvyšovali už pred vojnou na Ukrajine. Vytvára to tlak na ceny potravín a ostatných základných tovarov a služieb, pričom kúpna sila domácností klesá.

Aj európsky trh práce vstupuje do novej krízy, ale stojí na pevných základoch. V roku 2021 hospodárstvo EÚ vytvorilo vyše 5,2 milióna pracovných miest, čo na trh práce prilákalo takmer 3,5 milióna ľudí. Počet nezamestnaných sa znížil takmer o 1,8 milióna ľudí a miera nezamestnanosti koncom roka 2021 klesla pod predchádzajúce rekordné minimá.

Komisia očakáva, že podmienky na trhu práce sa budú zlepšovať a že zamestnanosť v EÚ v tomto roku vzrastie o 1,2 %. Ľudia utekajúci pred vojnou z Ukrajiny do EÚ vstúpia na trh práce len postupne, pričom hmatateľné dôsledky budú viditeľné až od budúceho roka.

EK predpokladá, že miera nezamestnanosti bude klesať, na 6,7 % v tomto roku a 6,5 % v roku 2023 v EÚ a na 7,3 % a 7,0 % v roku 2022 a 2023 v eurozóne.

Odborníci EK rovnako tvrdia, že aj napriek nákladom na zmiernenie vplyvu vysokých cien energií a na podporu utečencov z Ukrajiny sa celkový deficit verejných financií v EÚ bude v rokoch 2022 a 2023 znižovať - zo 4,7 % HDP v roku 2021 by mal deficit v EÚ klesnúť na 3,6 % HDP v roku 2022 a 2,5 % v roku 2023, pre eurozónu platí 3,7 % v roku 2022 a 2,5 % o rok neskôr.