Parlament schválil prítomnosť vojsk NATO na území Slovenska

Tzv. posilnenú predsunutú prítomnosť NATO na území SR v utorok odsúhlasila Národná rada (NR) SR. Ide o reakciu Slovenska a spojencov na nevyprovokovanú masívnu vojenskú inváziu Ruska na Ukrajinu. Zo 134 prítomných poslancov návrh podporilo 96, 15 bolo proti, zdržalo sa 22 poslancov a jeden nehlasoval.

Prítomnosť vojakov podporili všetci poslanci SaS, Sme rodina, Za ľudí i členovia klubu OĽANO okrem Milana Kuriaka, ktorý bol proti. Za boli aj nezaradení poslanci pôsobiaci v mimoparlamentnom Hlase-SD. Poslanci Smeru-SD sa zdržali až na Jaroslava Bašku, ten návrh podporil. Klub ĽSNS a odídenci z tohto klubu návrh nepodporili.

Slovenskú jednotku má tvoriť do 600 českých, do 200 holandských, do 100 poľských a slovinských, do 400 amerických a do 700 nemeckých vojakov.

Počet príslušníkov ozbrojených síl súvisí aj s technikou, ktorú budú vojaci pri zabezpečovaní obrany SR obsluhovať a ktorá doplní vybrané nedostatkové spôsobilosti Ozbrojených síl SR. Ide napríklad o systém protivzdušnej obrany Patriot či možné nasadenie radarovej techniky Sentinel.

Posilnená predsunutá prítomnosť sa na Slovensku zriaďuje od 15. marca. „Cieľom je demonštrácia súdržnosti a deklarovanie pripravenosti brániť sa spoločne proti akejkoľvek hrozbe. Členské štáty NATO aj touto aktivitou potvrdzujú, že prípadný útok na jedného člena bude považovaný za útok na všetkých,“ uviedla ešte pred časom hovorkyňa Ministerstva obrany SR Martina Kovaľ Kakaščíková.

Mnohonárodné bojové skupiny v rámci tzv. posilnenej predsunutej prítomnosti (eFP) NATO vznikli ako odstrašujúci nástroj Aliancie v reakcii na anexiu Krymu. Sídlia v Poľsku, Litve, Lotyšsku a Estónsku. Po útoku Ruska na Ukrajinu sa členské štáty Aliancie zhodli na zriadení mnohonárodných bojových skupín eFP pozdĺž celého východného krídla NATO vrátane Rumunska, Bulharska, Maďarska a tiež Slovenska.

„Viac ako ústavná väčšina NR SR vie, čo je zodpovednosť, vie, kde je sever a vie, že NATO je tu práve na to, aby zaistila obranu a bezpečnosť celého svojho územia,“ uviedol minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO) po hlasovaní. Za podporu eFP sa poďakoval aj poslancom opozície. Ozrejmil, že na základe rozhodnutia parlamentu sa v najbližších dňoch začne s umiestňovaním vojakov, ako prví by mali prísť českí, následne nemeckí a holandskí vojaci. V prvom kole by podľa jeho slov mohlo prísť približne 1200 až 1300 vojakov. Odmieta argumenty Smeru-SD, že SR nie je konfliktom na Ukrajine bezprostredne ohrozená, a preto nepotrebujeme prítomnosť aliančných vojsk. Podčiarkol, že nemôžeme čakať na to, kým nás niekto napadne a musíme sa pripraviť na všetky možné scenáre.

Poslanci Smeru-SD podľa ich šéfa Roberta Fica nevidia dostatočné bezpečnostné dôvody, pre ktoré by prítomnosť vojsk NATO podporili. Odvolávajú sa na ubezpečenia najvyšších ústavných činiteľov SR, že Slovenská republika nečelí žiadnemu bezprostrednému ohrozeniu. „Smer-SD jednoznačne vyhlasuje, že v prípade bezprostredného ohrozenia SR bude podporovať aktívnu spoluprácu s ostatnými členskými štátmi NATO a podporí aj návrh na prítomnosť OS členských štátov NATO na území SR,“ skonštatoval Fico na tlačovej konferencii po hlasovaní.