SAV: Sklon k sebapotvrdzovaniu je problém, ale dá sa mu brániť

Ľudia vyhľadávajú informácie, ktoré potvrdzujú ich presvedčenia a následne ich interpretujú tak, aby zapadli do ich vlastnej schémy poznania presvedčení. Aj tieto výsledky priniesol výskum vedkýň zo Slovenskej akadémie vied (SAV), ktoré skúmali duševné procesy formulujúce presvedčenia a názory na kontroverzné témy. TASR o tom informovala hovorkyňa SAV Katarína Gáliková.

Sklon k sebapotvrdzovaniu je jav, ktorý nastáva v myslení ľudí pri uvažovaní o bežných, ale aj zásadných spoločenských otázkach. Experimentálne psychologičky zo SAV ho popisujú na príklade ochoty a neochoty dať sa zaočkovať proti ochoreniu COVID-19. „Či už sme zaočkovaní alebo nie, sklonu k sebapotvrdzovaniu podliehame zrejme všetci približne rovnako. Ten, kto sa chce dať zaočkovať, si bude vyhľadávať informácie o prínosoch očkovania. Naopak, ten, kto očkovanie odmieta, bude vyhľadávať informácie o jeho vedľajších účinkoch a rizikách s ním spojenými,“ vysvetlila Dáša Vedejová z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV.

Výskum, ktorý uskutočnila spolu s kolegyňou Vladimírou Čavojovou, potvrdil, že ľudia vyhľadávali a interpretovali informácie v súlade so svojím postojom. „Napríklad, ak bol účastník štúdie proti trestu smrti, vyhľadával informácie, ktoré pojednávali o jeho nevhodnosti. To v podstate znamená, že už pri samotnom vyhľadávaní informácií ľudia vyselektovali tie, ktoré zapadali do ich schémy presvedčení, a tým pádom neboli prístupní informáciám, ktoré by ich názory mohli ohroziť či dokonca vyvrátiť,“ zdôraznila Vedejová.

Psychologičky upozorňujú, že problémom môže byť, ak sklonu k sebapotvrdzovaniu podľahnú aj odborníci ako sú napríklad právnici. Zdôrazňujú preto význam znižovania týchto kognitívnych odchýlok. Výskumne overili viacero metód a ponúkajú dve rady.

Prvou možnosťou, ako znížiť sklon k sebapotvrdzovaniu, je zmena prostredia. Druhou je využitie kognitívnych stratégií, ktoré sa vo výskumoch ukázali ako zatiaľ najefektívnejšie. Jednou z nich je takzvané kontrafaktové myslenie, teda myšlienky typu „čo by bolo, keby“.