Hojsík: Práca MŽP nie je dostatočná, najmä v oblasti klimatickej krízy

Envirorezort by sa podľa neho mal tento rok sústrediť na zmierňovanie následkov klimatickej krízy, príprava na jej dosahy má byť prioritou nielen pre MŽP.

Politický výtlak ministra životného prostredia Jána Budaja (OĽANO) pri presadzovaní reforiem zhodnotil Hojsík ako dosť slabý, a to najmä pri reformách a zákonoch smerujúcich k ochrane klímy. Hojsík si myslí, že v oblasti klímy ministerstvo zlyhalo doma aj na európskej úrovni. „Klíma má byť nadrezortnou prioritou štátu, no, žiaľ, tak to v skutočnosti nevyzerá. Pripravovať sa na dosahy klimatickej krízy a snažiť sa ich zmierniť, to už dávno nemôže byť len agendou jedného úradu,“ hovorí Hojsík. Niekedy má podľa vlastných slov pocit, akoby si envirorezort neuvedomoval, že klimatická kríza je tá najväčšia existenčná výzva.

MŽP malo podľa europoslanca dávno prijať stav klimatickej núdze. To, že sa tak nestalo, vníma Hojsík ako veľké zlyhanie. „Máme európsky záväzok - zníženie emisií o 55 percent - a k tomu musíme aj my na Slovensku pracovať. No dosiahnutie tohto cieľa musí byť predovšetkým spravodlivé ako k prírode, tak aj k ľuďom.“

Reforma národných parkov by sa podľa Hojsíka dala nazvať telenovelou. „Mrzí ma, že naše lesy museli čakať tak dlho na reformu, a tá, ktorej sme sa dočkali, nie je dostatočnou odpoveďou na neustále drancovanie našej chránenej prírody.“

Ako pozitívny krok hodnotí Hojsík začiatok procesu v odstraňovaní PCB látok na východe Slovenska. Poznamenal, že v tomto prípade ide o dlhú cestu a MŽP by malo v odstraňovaní envirozáťaží pridať na rýchlosti. Hojsíka potešilo aj prijatie zákazu súkromného chovu šeliem, medveďov a primátov.

V roku 2022 očakáva Hojsík reálny posun v zonácii národných parkov a pozornosť si zaslúžia vodovody a ich budovanie. Je podľa neho nepredstaviteľné, aby na Slovensku nemalo pol milióna ľudí prístup k pitnej vode. Europoslanec by tiež rád videl, aby ministerstvo zbavilo Environmentálny fond zbytočnej byrokracie.