Katolíci slávia prikázaný sviatok - Slávnosť Panny Márie Bohorodičky

Podľa záznamu v evanjeliu svätého Lukáša o narodení Božieho syna „osem dní po narodení obrezali chlapčeka a dali mu meno Ježiš“. Túto udalosť si spočiatku cirkev pripomínala počas dvoch sviatkov – sviatku obrezania Pána, ktorý sa od 6. storočia slávil 1. januára, a sviatku mena Ježiš, ktorý pripadal na nedeľu medzi 1. a 6. januárom. Pri reforme cirkevného kalendára v roku 1969 sa tieto dva sviatky nahradili Slávnosťou Panny Márie Bohorodičky.

Bohorodička je titul, ktorým cirkev poctila Pannu Máriu na konci tretieho storočia. Vyjadruje sa ním skutočnosť, že Mária bola matkou Božieho syna nielen ako človeka, ale aj ako pravého Boha. V 5. storočí sa v cirkvi vyskytli pochybnosti o teologickej správnosti tohto titulu. Koncil v Efeze v roku 431 vyhlásil dogmu, že Panne Márii ako matke Ježiša Krista patrí tento názov právom.

Tohtoročné slávenie Vianoc poznačila koronakríza. Počas konania bohoslužieb sa obmedzila kapacita v kostoloch.