Izraelský premiér nie je proti "dobrej" jadrovej dohode s Iránom

Bennett to povedal deň po tom, čo vyjednávači z Iránu a piatich svetových veľmocí obnovili rokovania vo Viedni, zamerané na oživenie stroskotanej jadrovej dohody s Teheránom z roku 2015. Bennett zopakoval, že Izrael nie je viazaný žiadnou dohodou, čo mu ponecháva priestor na vojenské manévrovanie.

„Samozrejme, nakoniec môže vzniknúť dobrá dohoda,“ povedal premiér pre armádnu rozhlasovú stanicu Galej Cahal. „Očakáva sa niečo také v tejto chvíli, za súčasnej dynamiky? Nie, pretože je potrebný oveľa tvrdší postoj,“ dodal.

Bennett tiež poprel tvrdenia bývalého premiéra Benjamina Netanjahua, že súhlasil s politikou „nulových prekvapení“ voči Washingtonu. To znamená, že by s hlavným spojencom otvorene hovoril o svojich vojenských zámeroch týkajúcich sa Iránu, a tak by mohli byť prípadne aj okresané.

„Izrael si bude vždy zachovávať právo konať a bude sa brániť sám,“ dodal Bennett.

Izrael s obavami sleduje, ako európske krajiny, Rusko a Čína v posledných týždňoch obnovili rozhovory s Iránom o jeho jadrovom programe. Teherán zaujal na týchto rokovaniach tvrdý postoj a žiada, aby všetko, o čom sa diskutovalo v predchádzajúcich kolách, sa prerokovalo nanovo. Teherán žiada aj uvoľnenie sankcií, dokonca napriek tomu, že zrýchľuje svoj jadrový program.

Bennett vyzval vyjednávačov, aby ťahali za jeden koniec a zaujali k Iránu pevnejší postoj. Izrael nie je súčasťou rozhovorov, ale snaží sa diplomatickou cestou ovplyvniť spojencov, aby vyvíjali na Irán väčší nátlak, ktorý by skrotil jeho jadrový program.

Historická jadrová dohoda s Teheránom z roku 2015 zaručovala uvoľnenie sankcií výmenou za obmedzenia v jeho jadrovom programe. V roku 2018 sa však vtedajší americký prezident Donald Trump stiahol z dohody a uvalil na Irán rozsiahle sankcie. Ostatní signatári sa zo všetkých síl snažili dohodu udržať pri živote.

Najnovšie kolo rozhovorov vo Viedni, už ôsme, sa začalo v pondelok, desať dní po tom, čo sa rokovania odsunuli, lebo iránsky vyjednávač sa chcel vrátiť domov na konzultácie. Predchádzajúce kolo, prvé po vyše päťmesačnej prestávke spôsobenej príchodom novej, ultrakonzervatívnej vlády v Iráne, poznamenalo napätie kvôli novým iránskym požiadavkám.

Irán tvrdí, že jeho jadrové aktivity majú mierové účely.

Izrael pokladá Irán za svojho najväčšieho nepriateľa a ostro sa staval proti dohode z roku 2015. Vyhlasuje, že chce vylepšenú dohodu, ktorá zavedie prísnejšie obmedzenia na iránsky jadrové program, bude riešiť aj iránsky program na vývoj rakiet dlhého doletu a takisto jeho podporu nepriateľom popri izraelských hraniciach.

Izrael tiež tvrdí, že rokovania musí sprevádzať „dôveryhodná“ vojenská hrozba, aby zaistila, že Irán nebude donekonečna zdržiavať.