Ukrajina sa do NATO najbližších desať rokov nedostane, tvrdí anonymný zdroj

Agentúra predmetný zdroj priamo necituje, poznamenáva však, že „akékoľvek rokovania zamerané na vyriešenie komplikovaných sporov medzi Východom a Západom budú pre amerického prezidenta (Joea Bidena) (ako prechádzka) mínovým poľom,“ všíma si agentúra TASS.

Biden bude musieť nájsť akýsi kompromis medzi túžbou Ukrajiny vstúpiť do NATO a tvrdým postojom Ruska, ktoré to absolútne odmieta, komentuje AP.

Washington môže potenciálne požiadať Kyjev, aby urobil voči Kremľu isté ústupky, uviedol bývalý americký veľvyslanec na Ukrajine Steven Pifer, ktorého cituje AP. Medzi ne by mohla patriť napríklad väčšia autonómia pre proruský región Donbas – čo by zahŕňalo kontrolu miestnych úradov nad zdravotníctvom, políciou a školami, priblížil Pifer.

„Washington však podľa mňa nebude tlačiť na Ukrajincov, aby podnikli kroky, ktoré by ohrozili ich suverenitu alebo schopnosť národnej vlády, pokiaľ ide o prijímanie rozhodnutí,“ dodal Pifer.

Biden a ruský prezident Vladimir Putin sa v utorok rozprávali prostredníctvom videolinku približne dve hodiny.

Šéf Bieleho domu varoval Putina pred vážnymi ekonomickými sankciami v prípade ruskej invázie na Ukrajinu. Podľa ďalšieho nemenovaného zdroja – predstaviteľa z prostredia amerického Kongresu – bude americká strana tiež tlačiť na Nemecko, aby zastavilo projekt plynovodu Nord Stream 2 (Severný prúd 2) v prípade, že Rusko napadne Ukrajinu.

Putin, naopak, žiadal Bidena o „spoľahlivé a právne záväzné záruky“, že NATO sa nebude rozširovať na východ. Ruský prezident podľa Kremľa uviedol, že NATO buduje svoju vojenskú infraštruktúru blízko ruských hraníc. Vyjadrili tiež znepokojenie nad údajnými provokáciami Kyjeva v ukrajinských regiónoch kontrolovaných proruskými separatistami.

V Európe rastú obavy z vojny, keďže Washington i Kyjev obviňujú Rusko, že posilňuje svoju vojenskú prítomnosť blízko hraníc s Ukrajinou. To vyvoláva obavy z možnej ruskej invázie. Moskva však tieto obvinenia odmieta.