Zákon o ochrane prírody zásadne nepomôže, tvrdí Mikuláš Huba

Pre agentúru SITA to uviedol poslanec NR SR a predseda Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Mikuláš Huba.

Návrh zákona schválila vláda a posunula ho tak na najbližšiu schôdzu NR SR. Ide o novelu už existujúceho zákona z roku 2002.

Prijatie tohto zákona bude podľa jeho slov premárnenou príležitosťou na zmenu súčasnej havarijnej situácie v Štátnej ochrane prírody a ochrany celkovej atmosféry našej krajiny.

Návrh zákona na jednej strane sľubuje ochranu prírody a na druhej avizuje ambície ministerstva životného prostredia a vlády redukovať chránené územia. "Takisto sľubuje riešiť problém kompenzácie majetkovej ujmy, no neprichádza s takými ustanoveniami, ktoré by podmienky v tejto oblasti naozaj posunuli dopredu," poznamenal. Zároveň dodal, že takisto neprináša dôslednú implementáciu Európskeho dohovoru o krajine v zmysle nášho záväzku z roku 2005, keď sme sa stali jeho zmluvnou stranou. "V podobnom duchu by som mohol pokračovať," doplnil Huba pre agentúru SITA.

Veľa kontroverzných zmien

Návrh zákona o ochrane prírody a krajiny prináša viaceré zmeny, ktoré by poslanec označil ako kontroverzné až nežiaduce. "Napríklad, čo sa týka zmäkčenia kritérií na výrub stromov rastúcich mimo lesa, ktoré boli už dosiaľ benevolentné a prijatím zákona sa situácia zelene v tzv. voľnej krajine ešte výrazne zhorší," vysvetlil pre agentúru SITA.

Zákon podľa neho celkom nepochopiteľne obmedzuje aj možnosti nezávislého vedeckého výskumu v teritóriu chránených území. To, že chránené územia bude po novom vyhlasovať vláda, by mohlo byť v štáte, kde vláda má pozitívny vzťah k prírode, krajine a k ochrane hodnôt pre súčasnosť i budúcnosť. "Žiaľ, my v takom štáte nežijeme, takže aj v tomto opatrení vidím skôr krok späť k nežiaducemu skomplikovania procesu vyhlasovania chránených území," uviedol.

Ministertvo pripomienky nerešpektovalo

Rezort životného prostredia vo svojom komuniké v súvislosti s prijatím návrhu zákona vo vláde uvádza, že prijatiu súčasnej novely predchádzali zložité rokovania s verejnosťou, mimovládnymi organizáciami, súkromnými vlastníkmi a s ministerstvom pôdohospodárstva.

"Mám informácie od verejnosti, mimovládiek aj súkromných vlastníkov, ktoré konštatujú, že z ich pripomienok envirorezort nerešpektoval takmer nič," uzavrel pre agentúru SITA poslanec NR SR a predseda Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Mikuláš Huba.

Návrh zákona o ochrane prírody a krajiny schválila 26. septembra vláda. Ak ho odobrí parlament a podpíše prezident, do platnosti vstúpi 1. januára 2014. Okrem systému kompenzácie je jeho predmetom prehodnotenie sústavy chránených území, ich možná redukcia, podmienky na výrub drevín či regulácia inváznych druhov rastlín.

Národné parky, chránené krajinné oblasti, chránené vtáčie územia, prírodné rezervácie a chránené areály by mala po novom vyhlasovať vláda a nie ministerstvo životného prostredia. Novela tiež obsahuje úpravu definícií vybraných pojmov a úpravu týkajúcu sa všeobecnej ochrany druhov živočíchov, ochrany biotopov európskeho a biotopov národného významu. Upravuje sa aj pôsobnosť štátnych orgánov ochrany prírody, organizácií ochrany prírody a stráže prírody, výkonu štátneho dozoru a náhrady škody spôsobenej určenými živočíchmi.