Slovensko sa vo financovaní vedy a výskumu ocitlo na chvoste

Nižší relatívny objem výdavkov na výskum a vývoj vynakladalo v roku 2011 z členských krajín EÚ už len Bulharsko (0,57 %), Cyprus (0,48 %) a Rumunsko (0,5 %). Vyplýva to z materiálu z dielne ministerstva školstva s názvom Správa o stave výskumu a vývoja v SR za rok 2012, ktorý rezort poslal na rokovanie vlády.

Napriek pomerne vysokému rastu slovenského hospodárstva rozvoj výskumu, vývoja a inovácií zaostáva za európskym priemerom, konštatujú tvorcovia materiálu. Na výskum a vývoj na Slovensku šlo podľa predbežných údajov minulý rok viac ako 585 miliónov eur, z toho z verejných prostriedkov šla suma takmer 328 miliónov eur a zo súkromných približne 257 miliónov.

V roku 2011 šlo pritom u nás na výskum a vývoj viac ako 468 miliónov eur. Podľa odhadov Štatistického úradu SR pre rok 2012 by výdavky na výskum a vývoj na Slovensku mali predstavovať 0,82 % HDP. Pre porovnanie, medzi krajiny, ktoré dávajú na oblasť výskumu výrazne vyšší podiel výdavkov z HDP, ako je priemer EÚ, sa v roku 2011 zaradilo Fínsko (3,78 %), Švédsko (3,37 %), Dánsko (3,09 %), Nemecko (2,84 %) a Rakúsko (2,75 %).
Môže za to aj privatizácia

Dôvod toho, že rozvoj výskumu a vývoja u nás zaostáva za ostatnými krajinami EÚ, vidia tvorcovia správy nielen v podpriemernom financovaní, ale aj vo výraznej orientácii na základný výskum, našej relatívnej uzavretosti a pomerne nízkom vplyve na inovačnú schopnosť slovenského hospodárstva.

Na Slovensku pochádza polovica prostriedkov na výskum a vývoj z verejných zdrojov, v krajinách Európskej únie a ostatných krajinách V4 však prevláda financovanie zo zdrojov súkromných. Jednou z príčin bola aj privatizácia veľkých podnikov a odlúčenie pracovísk od praxe, uvádza sa v materiáli. Pozitívnym signálom v prípade Slovenska je podľa autorov nárast zdrojov pochádzajúcich zo zahraničia.

Tvorcovia materiálu sa v správe zaoberajú aj zdrojmi z Európskej únie. Hlavný nástroj Európskeho spoločenstva na financovanie výskumu a vývoja technológií v Európe je siedmy rámcový program EÚ pre výskum, vývoj technológií a demonštračné aktivity. Na obdobie rokov 2007 až 2013 je naplánovaný s rozpočtom 50,5 miliardy eur.

Slovensko sa v ňom vyznačuje nízkou aktivitou výskumno-vývojovej základne v európskom meradle. V počte žiadostí na výskumníka je Slovensko na poslednom mieste z krajín EÚ. Slovensko je zároveň z 27 krajín únie na 21. mieste podľa pridelených finančných prostriedkov, za obdobie od januára 2007 do júna 2013 Slovensko získalo celkový príspevok 59,24 milióna eur.
Slovensko je v paradoxnej situácii

Naša krajina má tiež nízku úspešnosť účasti, a to 15,8 %, pričom priemer EÚ je 22 %. Z 1990 podaných návrhov projektov s 2503 účastníkmi zo Slovenska bolo schválených 319 projektov s 396 účastníkmi. Nízke je aj financovanie v rámci rámcového programu EÚ u nás, a to na úrovni 10,3 %, pričom priemer v únii je 20 %.

Podľa autorov správy sa tiež Slovensko dostalo do paradoxnej situácie, keď sa financovanie zo štrukturálnych fondov v oblasti výskumu a vývoja stalo dominantným. Namiesto nárastu financovania z národných zdrojov prišlo k jeho poklesu, píše sa v správe.

V posledných rokoch navyše ešte klesá aj rozpočet Agentúry na podporu výskumu a vývoja, ktorá je rozpočtovou organizáciou ministerstva školstva a jej rozpočet je v súčasnosti na úrovni 20,5 milióna eur ročne. "Takáto finančná alokácia nedokáže dostatočne pokryť dopyt slovenských výskumníkov. Čo sa týka štrukturálnych fondov, malo by ísť len o doplnkové zdroje k národným zdrojom," konštatuje materiál.