Ján Budaj: Klimatická kríza sa dá zastaviť iba spoločnými silami

Nevyhnutné je preto prijať opatrenia, na ktorých realizáciu ostávajú ľudstvu približne dve desaťročia. Vo Veľkej Británii sa začína klimatická konferencia OSN. Od samého začiatku sa pracovných stretnutí zúčastňuje Ministerstvo životného prostredia (MŽP SR) so svojou sekciou zmeny klímy a ochrany ovzdušia.

Dosiahnutie uhlíkovej neutrality si každoročne vyžiada investície v hodnote 2 až 3 % svetovej produkcie až do roku 2050. To je však oveľa menej, ako odhadované ekonomické náklady v prípade ničnerobenia.

Podľa slov ministra životného prostredia Jána Budaja svetový klimatický samit je príležitosťou zvýšiť tlak na globálne silné ekonomiky, aby prijali ambicióznejšie klimatické ciele. „Ničnerobenie je prílišný hazard, ktorý si nemôžeme dovoliť. Inak na to doplatia naše deti a ďalšie generácie,“ zdôraznil minister Budaj.

Slovenská republika a MŽP presadzujú klimatické ciele, ktoré sa držia záväzku znížiť emisie o 55 % do roku 2030. V tomto smere ide o oveľa ambicióznejšie plány, než deklarovala predošlá vláda. Na klimatickom summite bude Slovensko spolu s Európskou úniou presadzovať opatrenia, ktoré pomôžu nielen klíme, ale aj globálnej ochrane životného prostredia.

Posledná zverejnená správa o klíme, pod ktorou sú podpísaní renomovaní svetoví klimatológovia a fyzici, podčiarkuje nevyhnutnosť zrýchliť dekarbonizáciu ekonomiky. V poslednej dekáde sa globálna teplota zvýšila priemerne o 1,09 °C v porovnaní s rokmi 1850 až 1900, pričom posledné roky sú najteplejšie v dejinách meraní. Na základe zistení vedcov sa ako najpravdepodobnejší javí stredný scenár s oteplením zemského povrchu do konca storočia o 2 °C až 3 °C. Správa síce podrobne nepopisuje dopady meniacej sa globálnej teploty pre jednotlivé krajiny, z modelov sa však dá predpokladať, že pri globálnom oteplení na úrovni 2 °C sa teplota v strednej Európe zvýši o vyššie hodnoty ako o 2 °C.

Dosiahnuť klimatické záväzky pomôže Slovensku ukončenie výroby elektrickej energie z uhoľných zdrojov, a ďalšie opatrenia, ako ich predpokladá aktualizovaná Nízkouhlíková stratégia rozvoja SR, ako aj pripravovaný zákon o klíme, či dekarbonizácia priemyslu prostredníctvom Plánu obnovy a odolnosti SR. Tejto transformácii pomôže aj Modernizačný fond. Investície z neho budú smerovať na modernizáciu energetických systémov a zlepšenie energetickej efektívnosti.

V najbližších 2 rokoch budú financované najmä projekty z oblasti teplárenstva a na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov energie. „Zamerať sa musíme aj na územné plánovanie, ktoré zvýši klimatickú odolnosť krajiny a zlepší jej schopnosť adaptácie na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy, ako sú prívalové dažde, vysušovanie krajiny, veterné smršte alebo tornáda,“ podčiarkol minister Budaj.