Dvanásť krajín EÚ vrátane Slovenska chce sprísniť hraničné opatrenia voči migrantom

Skupina 12 členských krajín EÚ vyzvala vo štvrtok Európsku komisiu (EK) na sprísnenie hraničných opatrení voči migrantom. Týždenník Politico pripomenul, že výzva sa zrodila na štvrtkovom rokovaní ministrov vnútra EÚ v Luxemburgu.

V liste, ktorý podpísali zástupcovia Bulharska, Cypru, Českej republiky, Dánska, Estónska, Grécka, Litvy, Lotyšska, Maďarska, Poľska, Rakúska a Slovenska, sa uvádza, že Európa potrebuje prispôsobiť existujúci právny rámec týkajúci sa migrácie novým skutočnostiam, ako je napríklad „inštrumentalizácia nelegálnej migrácie“.

„Nedávny vývoj na vonkajších hraniciach EÚ naznačuje, že Únia potrebuje prispôsobiť existujúci právny rámec novým skutočnostiam, čo nám umožní primerane sa zaoberať pokusmi o využitie nelegálnej migrácie na politické účely a iné hybridné hrozby. Únia musí byť pripravená na možné podobné výzvy v budúcnosti,“ uvádza sa v spoločnom liste.

Politico upozornilo, že výzva sa zrodila ešte pred začatím diskusií o reforme Kódexu schengenských hraníc, ktorým sa riadi spoločný cestovný priestor vo vnútri EÚ. Reformu kódexu by mala eurokomisia predložiť do konca roka.

Týždenník rovnako poukázal na to, že výzva 12 krajín neobsahuje výraz „odvracanie“, čiže nútené navracanie migrantov späť do krajín, z ktorých prišli na územie EÚ, no podľa niektorých diplomatov ide o pokus o „legalizáciu odvracania“.

„Aby bola zaistená integrita a normálne fungovanie schengenského priestoru, musia byť všetky naše vonkajšie hranice chránené maximálnou úrovňou bezpečnosti. Naša migračná a azylová politika musí byť zároveň odolná voči zneužívaniu,“ uvádza sa vo výzve 12 krajín.

Ministri vnútra z 12 členských štátov požiadali eurokomisiu o „záruky v práve EÚ“, ktoré by členským štátom umožnili konať rýchlo a úmerne novým hrozbám pri obrane svojej národnej bezpečnosti a bezpečnosti celej EÚ. Upozornili, že v súčasnosti hraničný dozor nebráni osobám z tretích krajín v tom, aby sa pokúšali nezákonne prekročiť hraničné priechody, a preto by bolo užitočné doplniť tento dozor o ďalšie preventívne opatrenia. „Tieto záruky by mali zaistiť silnú ochranu vonkajších hraníc EÚ a poskytnúť účinné opatrenia na predchádzanie nezákonnému prekračovaniu hraníc,“ píše sa v uvedenom dokumente.

Signatári spoločnej výzvy upozornili, že Kódex schengenských hraníc nepredkladá výstavbu fyzických prekážok ako opatrenie na ochranu vonkajších hraníc EÚ. Podľa ich slov sa fyzická bariéra javí ako „účinné opatrenie na ochranu hraníc“, ktoré slúži záujmom celej EÚ, nielen členským štátom, ktoré sú krajinami prvého vstupu pre migrantov. „Toto legitímne opatrenie by malo byť prioritne dodatočne a primerane financované z rozpočtu EÚ. Malo by to platiť aj na demarkačnej línii v prípade Cypru, ktorý netvorí vonkajšiu hranicu EÚ,“ píše sa v spoločnej výzve.

Politico zmienku o „fyzických prekážkach“ vníma ako výzvu na povolenie stavať ploty na hraniciach, a to z rozpočtu EÚ.

Francúzsko, Nemecko a Španielsko, čiže krajiny, ktoré dostávajú najviac žiadostí o azyl od migrantov na území EÚ, uvedený list nepodpísali a z regiónu juhovýchodnej Európy tam chýba aj podpis Chorvátska, Estónska, Rumunska či Slovinska.