Slovenskí europoslanci podporujú kroky k vzniku európskej zdravotnej únie

Európsky parlament (EP) v stredu (15.9.) prijal pozíciu pre rokovania s členskými štátmi EÚ o posilnení celoúnijného právneho rámca o prevencii a kontrole chorôb a o spoločnom zvládaní cezhraničných zdravotných hrozieb, čo má pomôcť vybudovať európsku zdravotnú úniu.

Monika Beňová (Smer-SD) uviedla, že zámerom EP je posilniť mandát Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) a zlepšiť koordináciu pri zvládaní možných budúcich cezhraničných zdravotných hrozieb.

„Táto iniciatíva súvisí s požiadavkami občanov na rozšírenie pôsobnosti Únie v oblasti zdravotníctva,“ spresnila poslankyňa. Dodala, že pandémia ukázala, že vzájomná solidarita a spolupráca členských štátov sa v krízových časoch osvedčili a aj preto sa hľadajú oblasti, v ktorých je aj naďalej účelné postupovať spoločne.

Podľa jej slov však nejde o prenos národných kompetencií v oblasti zdravotníctva na Brusel. „Snahou je vyvažovanie nedostatkov jednotlivých zdravotníckych systémov európskych krajín v krízových situáciách, ako aj pomoc pri zvyšovaní kvality a dostupnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti,“ vysvetlila.

Lucia Ďuriš Nicholsonová (nezávislá) vytvorenie zdravotnej únie vníma ako zefektívnenie spolupráce na úrovni zdravotníctva. Zdôraznila, že nikto nebude vstupovať do národných kompetencií členských štátov v oblasti zdravia, ale pandémia poukázala na potrebu pružnejšej spolupráce krajín a väčšej previazanosti národných zdravotníckych systémov ako napríklad v oblasti výmeny informácií a zdravotníckeho personálu.

„Malo by to byť do tej miery, že napríklad onkologický pacient na Slovensku bude mať ten istý prístup k liečbe ako pacient v Nemecku. To sa momentálne nedeje, máme priepastné rozdiely medzi členskými štátmi,“ skonštatovala. Spresnila, že na Slovensku onkologický pacient nemá prístup k 65 percentám inovatívnych liekov, ktoré už v Nemecku majú. Dodala, že na pôde EP zabojuje za to, aby aspoň tie minimálne štandardy v liečbe a prístupe k pacientom a diagnostike boli štandardizované v rámci vznikajúcej európskej zdravotnej únie.

Martin Hojsík (PS) pripomenul, že nejde o akési vytváranie postu eurokomisára pre zdravotníctvo. Dodal, že Európania počas pandémie zažili, ako sú v kritických situáciách závislí od pomoci a spolupráce s ostatnými členskými krajinami. „Spolupráca je skutočne účinná, pokiaľ nie je len v čase krízy, a práve preto prichádzame s návrhom na zdravotnú úniu a rozšírenie mandátu Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb,“ uviedol poslanec. Priznal, že tento krok víta nielen z hľadiska ochrany zdravia vo svetle klimatickej krízy, ale aj prebiehajúceho ničenia životného prostredia. Lebo tento stav vedie k tomu, že „môžeme očakávať častejšie pandémie vírusov, ale aj chronické problémy spôsobené znečisteným prostredím“. „To je problém, ktorému čelíme spoločne, a najlepšie ho budeme zvládať jedine dlhodobou spoluprácou,“ odkázal.