Čo by sa stalo, ak by každý z nás ročne vysadil jeden strom?

Politici, podnikatelia, hviezdy sociálnych sietí aj celebrity sa spojili vo výzve verejnosti zasadiť milióny stromov, čo by malo spomaliť klimatickú krízu na Zemi.

Ak by súčasných takmer 8 miliárd ľudí po dobu 20 rokov zasadilo ročne jeden strom, ich populácia by sa zvýšila o približne 160 miliárd. Dalo by sa takto naozaj pomôcť zdevastovanému podnebiu na našej domovskej planéte?

Stromy a uhlík

Za hlavného tvorcu globálneho otepľovania možno označiť oxid uhličitý. Stromy a ďalšie rastliny dokážu vďaka fotosyntéze premeniť tento plyn na karbohydráty, ktoré potom využívajú pri tvorbe stoniek, listov a koreňov.

Množstvo oxidu uhličitého, ktoré strom dokáže takto premeniť, závisí od druhu, miesta rastu a veku.

Dajme tomu, že priemerný strom ročne pohltí 23 kilogramov oxidu uhličitého. Ak by človek v priebehu nasledovných 20 rokov ročne zasadil jeden strom a každý kus by prežil (čo je veľmi nepravdepodobné), týchto 20 stromov by za rok pohltilo asi pol tony oxidu uhličitého.

Priemerný Američan ročne vytvorí 15,5 tony oxidu uhličitého, zatiaľ čo človek v Indii ho vytvorí asi 1,9 tony. To by znamenalo, že ak by stromy sadil Američan, znížil by svoju ročnú produkciu oxidu uhličitého asi o 3 percentá, zatiaľ čo Indovi by sa ju podarilo znížiť až o 26 percent.

V závere teda môžeme potvrdiť, že sadenie stromov je dôležitý faktor boja proti klimatickej zmene, no poznáme aj účinnejšie.

Chráňme radšej to, čo máme

Na snímke vyklčované stromy v spálenom a odlesnenom území brazílskeho amazonského pralesa; Foto: TASR/AP/Andre Penner

Na Zemi sa nachádzajú asi 3 trilióny stromov, čo je zhruba len polovica z počtu, ktorý sa na planéte vyskytoval pred 12 tisíc rokmi, pri zrode ľudskej civilizácie.

Ľudia ročne vyrúbu asi 15 miliárd stromov, mnohé z nich sa nachádzajú v pralesoch. Ochrana rastlinstva je pritom mimoriadne dôležitá. Stromy okrem vstrebávania oxidu uhličitého z pôdy a ovzdušia tiež poskytujú domov miliónom živočíchov, ľuďom dodávajú ovocie a v mestách tvoria prirodzený tieň.

S výsadbou stromov je to o čosi zložitejšie. Nemali by sa totiž sadiť na miestach, kde predtým nerástli, ako sú savany a pasienky. Tieto ekosystémy majú svoj vlastný poriadok a slúžia ako domovina živočíchom, ktoré by v tieni stromov neprežili.

Čo ešte môžeme urobiť

Ak chceme spomaliť klimatickú krízu, musíme spraviť oveľa viac ako len sadiť stromy. Produkciu oxidu uhličitého a iných skleníkových plynov najrýchlejšie obmedzíme prechodom na obnoviteľné zdroje energie. Treba tiež obmedziť cestovanie lietadlami a autami a konzumáciu mäsa.

Do ochrany životného prostredia by sa mal zapojiť každý. Podniky, politici, vlády, dospelí aj deti by sa na nej mali podieľať v takej miere, aká je pre nich udržateľná.