Pacienti pociťujú nedostatok sestier v nemocniciach i ambulanciách

Systém vzdelávania zdravotníckych pracovníkov je kompetenčne zle manažovaný. Inštitúcia, ktorá by mala byť jednoznačne zodpovedná za túto verejnú politiku, nie je navyše určená. Tieto problémy sa podpisujú pod to, že pacienti pociťujú nedostatok zdravotných sestier či ošetrovateľov v nemocniciach i ambulanciách. Vo svojej správe to konštatuje Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR, ktorý preveroval nastavenie systému vzdelávania zdravotníckeho personálu v uplynulých troch rokoch.

Národní kontrolóri odporúčajú poslancom parlamentu, aby zaviazali ministerstvo zdravotníctva upraviť stratégie a zákony tak, aby bola garantovaná udržateľnosť zdravotníckeho personálu, a to od vzdelávania až po systém ich odmeňovania. „Nedostatok zdravotníckych pracovníkov nie je systémovo riešený. Nedostatok sestier, ošetrovateľov pociťujú pacienti v nemocniciach či ambulanciách vo všetkých regiónoch Slovenska,“ upozornil podpredseda NKÚ Ľubomír Andrassy.

NKÚ pripomína, že podľa údajov z Národného centra zdravotníckych informácií pracovalo v zdravotníctve v roku 2019 takmer 31.500 sestier. Za ostatných desať rokov sa ich počet znížil o päť percent, teda približne o 1650 sestier.

NKÚ upozorňuje, že do systému vzdelávania zdravotníckych pracovníkov sa okrem rezortov školstva a zdravotníctva zapájajú samosprávne kraje, stavovské organizácie či odborové zväzy. „Rôzne kompetencie a právomoci širokého spektra zainteresovaných strán spôsobujú problémy v riadení, udržateľnom nastavení financií pre vzdelávacie inštitúcie a zároveň aj chyby pri spracovávaní dát,“ uviedol NKÚ.

Kontrola preukázala aj rôznorodosť údajov a zdrojov pri určovaní počtu chýbajúceho personálu, napríklad v dokumentoch z rokov 2018 a 2019. Pri výpočte požadovaného počtu sestier podľa priemeru OECD samotné ministerstvo zdravotníctva stanovilo nedostatok na 7315 sestier, Inštitút zdravotnej politiky na 1925 sestier. „Spoľahlivé údaje sú pritom podľa národných kontrolórov kľúčovým prvkom na strategické riadenie spoločnosti. Táto podmienka platí aj pre správne určenie počtu prvákov stredných zdravotníckych škôl,“ vysvetlil NKÚ.

NKÚ tiež skonštatoval, že záujem o štúdium na zdravotníckych školách prevyšoval viac ako dvojnásobne počty žiakov, ktorých školy mohli prijať. Nedostatočné a nevyhovujúce priestory škôl sú však podľa NKÚ jedným z faktorov, ktorý zamedzuje prijať väčší počet žiakov. Z dlhodobého hľadiska nebola podľa NKÚ riešená ani stratégia vyššieho odborného vzdelávania na stredných zdravotníckych školách.

NKÚ v správe poukazuje na zásadný problém z pohľadu smerovania štátnej zdravotnej politiky, a to na absenciu dlhodobých a jasne stanovených cieľov, očakávaní a úloh.

Kontrolóri NKÚ v rámci tejto kontrolnej akcie preverovali Ministerstvo zdravotníctva SR a 14 stredných zdravotníckych škôl naprieč samosprávnymi krajmi. Kontrolované obdobie predstavovali roky 2018 až 2020.