MŽP hovorí o zachovaní práce v lesoch, zamestnanci sú v neistote

Transformácia správy štátnych lesov v národných parkoch spod rezortu pôdohospodárstva do gescie Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR v zmysle novely zákona o ochrane prírody, ktorej druhým čítaním sa má parlament zaoberať v septembri, prináša medzi aktérov práce v lesoch mnoho otáznikov. Odborné debaty o budúcnosti národných parkov sa vo štvrtok (5. 8.) konali v obci Stakčín v Poloninách, v piatok sa presunuli pod Tatry, informovalo MŽP.

„Ak chce mať Slovensko budúcnosť, potrebujeme vzduch, potrebujeme mať vodu. Tie lesy sú už také vyprázdnené a vysušené, že nám vysychajú pramene, že sa nám stenčujú rieky, že Slovensko, ktoré bolo vždy kráľom vody, začína mať s vodou vážny problém,“ vyjadril sa vo štvrtok minister životného prostredia Ján Budaj (OĽANO) s tým, že ak novela prejde parlamentom, k zmene v správe štátnych lesov nedôjde „okamžite“. Administratívne sa tak síce udeje od 1. januára 2022, ďalších šesť mesiacov však má trvať spresňovanie územia, ďalších šesť mesiacov sa budú riešiť personálne otázky. Účelové prepúšťanie štátnych „lesníkov“ však vylúčil. „My všetkým ponúkame miesta,“ povedal.

Zamestnanci štátneho Lesopoľnohospodárskeho majetku (LPM) Ulič, ktorý hospodári v Národnom parku Poloniny a je zároveň najväčším zamestnávateľom v regióne, vnímajú podľa slov výrobno-obchodného námestníka podniku Martina Šurinu pripravovanú novelu „rôzne“. „Existuje mnoho nezodpovedaných otázok. Tieto okolnosti vyvolávajú u nich pocit neistoty, pretože LPM Ulič predstavuje životaschopný podnik s bohatou históriou, ktorý bol vždy garanciou sociálnej istoty, zamestnanosti a stabilného príjmu,“ uviedol pre TASR, pričom však podotkol, že štvrtkové stretnutie s predstaviteľmi rezortu prinieslo garanciu, že pracovné miesta všetkých zamestnancov a aj živnostníkov pracujúcich pre LPM Ulič ostanú zachované.

Podľa rezortu zároveň Budaj ubezpečil neštátnych vlastníkov lesných pozemkov, že ich súkromné vlastníctvo považuje MŽP za nedotknuteľné, keďže rezort chce rozširovať bezzásahové územia v národných parkoch predovšetkým na pozemkoch štátu. „Súkromní vlastníci môžu využiť zámenu pozemkov, ale musí to byť ich vlastná vôľa. Mrzí ma, že neštátni vlastníci lesných pozemkov sa stali predmetom politickej mobilizácie, ale šíri sa veľa lží a na znepokojenie nie je najmenší dôvod,“ zdôraznil. Podotkol tiež, že keď budú mať národné parky právnu subjektivitu, budú sa vytvárať „správne rady národných parkov“. V nich budú mať zastúpenie „všetci dôležití aktéri z regiónu vrátane starostov či prevádzkovateľov cestovného ruchu“.