Alkohol k vode nepatrí, počas búrky sa kúpanie neodporúča

Alkohol je nebezpečný najmä v kombinácii s prudkým ponorením do studenej vody. Po ponorení sa do chladnej vody dochádza k prudkému zúženiu alkoholom roztiahnutých ciev s akútnym náhlym preťažením krvného obehu, čo môže viesť k poruche vedomia, zastaveniu srdca a následne k utopeniu. „Navyše alkohol vedie k zbytočnému preceňovaniu síl, prípadne k 'frajerinám', ktoré vyústia do rizikových situácií,“ skonštatovala Krčová.

Záchranári tiež varujú, že ak je búrka, prípadne sa blíži, v žiadnom prípade sa nekúpeme na otvorených vodných plochách. Hlava plavca na tejto ploche ako voľnom priestranstve je najbližším predmetom pre úder blesku.

Veľmi nebezpečné je aj skákanie do neznámej vody. „Keď kúpajúci skáču do vody, v ktorej nevidno dno, nepoznajú hĺbku, prípadne nevedia, či sa v nej nenachádzajú predmety, výsledkom môžu byť ťažké poranenia hlavy a chrbtice, prípadne až fatálne následky,“ povedala Krčová.

Záchranári zdôrazňujú, že vždy treba osobitne dbať aj o bezpečnosť detí a nemali by sme zabúdať na ochranné bezpečnostné prvky ako rukávniky alebo vestu. „Dôležité je mať vždy deti pod dozorom. Malé dieťa sa môže utopiť aj v plytkej vode, ani nie za minútu. Topenie je v takýchto prípadoch rýchle a tiché,“ varuje hovorkyňa záchranárov.

Najbezpečnejšími plochami na kúpanie sú tie so zabezpečenou vodnou záchrannou službou. Najnebezpečnejšie sú rieky s tečúcou vodou a prudké zrázy na neznámych vodných plochách. Záchranári odporúčajú kúpať sa v zdravotne vyhovujúcej vode, nevchádzať do nej s otvorenými ranami, infekčným ochorením alebo horúčkou. Do vody treba vstupovať pomaly, aby sme sa vyhli teplotnému šoku.

Pri záchrane topiaceho treba dbať aj na vlastnú bezpečnosť

Ak je človek svedkom topenia sa, treba okamžite kontaktovať tiesňovú linku 112 alebo 155. Pri záchrane topiaceho sa treba najmä dbať na vlastnú bezpečnosť a pri pomoci použiť pomôcku, napríklad veslo, plávaciu vestu, konár, aby sa mal topiaci čoho chytiť.

Ak už topiaci sa nereaguje a nedýcha, je potrebné dostať ho z vody aj bez pomôcok. „Okamžite po vytiahnutí na breh začneme s kardiopulmonálnou resuscitáciou (KPR). Uložíme ho na chrbát, zakloníme hlavu, aby sme spriechodnili dýchacie cesty, a na rozdiel od klasickej KPR začíname piatimi záchrannými vdychmi. Ak nepomôžu, stláčame hrudník v pomere 30 stlačení k dvom vdychom, do hĺbky piatich až šiestich centimetrov a s frekvenciou 100 - 120 stlačení za minútu,“ vysvetlila Krčová. V prípade, že človek nepozná presný postup, operátor tiesňovej linky 155 ho bude krok za krokom inštruovať.

Pri utopení sa dochádza k zaduseniu buď vniknutím vody do pľúc, alebo kŕčom v hrdle, ktorý zúži dýchacie cesty. V súvislosti s topením existuje aj pojem sekundárne utopenie. Dochádza k nemu kombináciou predchádzajúcich chorobných alebo úrazových dejov, ktorých následkom je topenie napríklad pri poraneniach krčnej chrbtice po skokoch do vody.

Predpokladom prežitia po topení sa je okamžitá prvá pomoc, resuscitácia a privolanie záchrannej služby, najdôležitejšie je obnoviť dýchanie. „Dôležité je neprestávať s KPR až do príchodu záchranárov na miesto. Máme prípady, keď sa topiaceho podarilo zachrániť aj po desiatkach minút vo vode,“ zhrnula Krčová.