Dozorový prokurátor Šúrek: Prepojenie takáčovcov na OČTK komplikovalo vyšetrovanie

„Či už v tomto konaní prostredníctvom svedeckých výpovedí, alebo v ďalších paralelných konaniach máme zdokumentované, ako dochádzalo k prezrádzaniu nasadenia informačno-technických prostriedkov, ktorými boli členovia alebo osoby pracujúce v prospech zločineckej skupiny monitorované,“ uviedol dozorový prokurátor s tým, že dochádzalo aj k prezrádzaniu policajných akcií.

Spresnil, že podaná obžaloba sa týka skutkov z rokov 2004 až 2019 pre trestné činy tzv. výpalníctva či poškodzovania cudzej veci, ako bolo napríklad podpálenie rodinného domu. „A, samozrejme, trestné činy vydierania, kde sa dostávame tiež k pokutám alebo neskoršiemu zastrašovaniu osôb, ktoré buď boli členmi skupiny a zvažovali spoluprácu s OČTK, alebo prichádzalo k zastrašovaniu poškodených či svedkov,“ zdôraznil Šúrek. Doplnil, že je prítomná aj špecifická kategória krivej výpovede, kde si členovia skupiny poskytovali falošné svedectvá.

Obžalobu, ktorú minulý týždeň podal prokurátor ÚŠP na 16 osôb v trestnej veci bratislavskej zločineckej skupiny takáčovci, vzal z procesných dôvodov špeciálny prokurátor Daniel Lipšic späť a opätovne ju podal v pondelok. „Vznikla trochu unikátna procesná situácia súbehu na jednej strane návrhov na predĺženie väzby a na druhej strane podanej obžaloby. Bolo správne, že dozorujúci prokurátor obžalobu podal, aby sa nepredlžovalo väzobné stíhanie v prípravnom konaní. Vznikla procesná situácia, ktorá zatiaľ nebola v súdnej praxi riešená a ani ustálená,“ doplnil Lipšic.

Dozorový prokurátor Šúrek dodal, že dokazovanie bolo rozsiahle a svedkov je niekoľko desiatok. „Dúfam a verím, že obžaloba bude prijatá a môžeme očakávať aj dlhotrvajúce súdne pojednávanie,“ zdôraznil s tým, že v tejto veci sú okrem podanej obžaloby rozbehnuté ďalšie trestné konania.

V rámci akcie NAKA pod krycím názvom Apač koncom októbra 2019 zadržali pôvodne až 19 členov takáčovcov. Trinásti obvinení skončili vo väzbe pre rôznu násilnú trestnú činnosť. Táto zločinecká skupina pôsobila najmä v bratislavskom Ružinove, ale aj v Petržalke a v centre hlavného mesta od 90. rokov 20. storočia. Popri skupinách takzvaných sýkorovcov, piťovcov a slobodovcov boli takáčovci považovaní za najsilnejšiu z bratislavských skupín.