Švédsko si predvolalo bieloruského veľvyslanca, lebo Minsk žiada zastaviť pomoc

Štátna tajomníčka pre Medzinárodnú rozvojovú spoluprácu Ericsonová pre tlačovú agentúru AFP povedala, že pôvodne im bieloruské ministerstvo zahraničných vecí neuviedlo „bezprostredné dôvody“ svojej žiadosti, aby Švédska agentúra pre Medzinárodnú rozvojovú spoluprácu (Sida) zastavila zahraničnú pomoc v krajine.

Ericsonová však uviedla, že rozhodnutie Bieloruska ich mrzí, a poukázala na to, že „vzťahy sa vzhľadom na nedávno prijaté sankcie Európske únie zhoršili“.

Po predvolaní a pohovore s bieloruským veľvyslancom Ericsonová tiež uviedla, že podľa slov veľvyslanca krok Bieloruska je aj dôsledkom toho, že Švédsko vlani v auguste pozastavilo projekty týkajúce sa aj bieloruských štátnych aktérov.

„Ale rozhodli sa to urobiť až teraz, keď sa vzťahy zhoršili, takže podľa nášho presvedčenia to súvisí,“ doplnila.

EÚ, USA, Británia a Kanada uvalili na Bielorusko sankcie po tom, čo dopravné lietadlo spoločnosti Ryanair letiace medzi európskymi metropolami koncom mája nútene odklonili do Minska, kde tamojšie úrady zadržali opozičného aktivistu Ramana Prataseviča a jeho priateľku, ktorí boli obaja na palube.

Sankcie patria k najnovšej sérii trestov proti bieloruskému prezidentovi Alexandrovi Lukašenkovi, ktorý vládne v krajine už takmer tri desaťročia a tvrdo zasahuje proti opozícii - najmä po masových protestoch, ktoré sa konali po sporných vlaňajších prezidentských voľbách. Ich výsledky neuznáva ani bieloruská opozícia či EÚ.

Koncom júna, po sankciách, Bielorusko pozastavilo svoju účasť na Východnom partnerstve - iniciatíve na posilnenie vzťahov medzi EÚ a bývalými sovietskymi republikami.

Podľa Ericsonovej sa švédska pomoc Bielorusku rovná približne 100 miliónom švédskych korún (9,9 milióna eur) ročne a peniaze idú na rôzne projekty, ako programy na ochranu životného prostredia či ľudských práv.