Na Univerzite v Košiciach pracujú na prelomovom riešení pri testovaní na COVID-19

Rýchlo, presne, lacno a jednoducho - tak by malo fungovať testovanie na ochorenie COVID-19 pomocou nového typu elektrochemického senzora. Ten by zo slín zakrátko určil, či človek je alebo nie je infikovaný. Na vývoji senzora, ktorý môže predstavovať prelom v detekcii vírusov, v súčasnosti pracujú odborníci z Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach.

Senzor v zariadení s približnou veľkosťou zápalkovej škatuľky v spojení s vyvíjanou aplikáciou by umožnil aj domáce samotestovanie. Takýto spôsob by pritom bol vhodný aj na zisťovanie iných druhov vírusových ochorení.

„Výhodami nami vyvíjaného senzora je najmä vysoká presnosť, pri elektrochemických testoch sa blížime takmer k 100-percentnej správnosti výsledku testovania. Ďalšou výhodou je rýchlosť, jedno testovanie spolu s vyhodnotením pomocou aplikácie trvá len niekoľko sekúnd. Z môjho pohľadu najväčšou výhodou je jednoduchosť vykonávania testov, to znamená, že po vyvinutí aplikácie, ktorá bude schopná vyhodnotiť dané merania, bude možné samotestovanie pacientov na jednoduchom prenosnom zariadení, ktoré sa ľahko napája k akémukoľvek zariadeniu, ako je počítač, mobil či tablet,“ priblížila pre TASR spoluriešiteľka projektu Ivana Šišoláková.

Na senzore pracujú tímy z ústavov chemických a biologických vied prírodovedeckej fakulty v spolupráci s tímom z Lekárskej fakulty UPJŠ. Interdisciplinárny projekt EDEVIR je financovaný cez výzvu Agentúry na podporu výskumu a vývoja (APVV). Vedúcim riešiteľom je infektológ Pavol Jarčuška. Výskumný tím prírodovedeckej fakulty je zložený z mladých vedcov Martina Panigaja, Jany Shepa a Ivany Šišolákovej pod vedením Renáty Oriňakovej z katedry fyzikálnej chémie.

V súčasnosti sa na odhalenie ochorenia COVID-19 často používajú antigénové testy, ktoré zaznamenávajú antigény vírusu v krátkom čase, no sú spojené s nižšou senzitivitou a špecificitou. Elektrochemický senzor bude pritom aj kvantitatívny, teda bude perspektívne zaznamenávať množstvo vírusových častíc vo vzorke. Na projekt nadväzuje vytvorenie aplikácie k vyvíjaným testom na diagnostiku vírusov. Zámerom pritom je aj to, aby aplikácia po každom meraní odoslala výsledky pacienta do databázy a takýmto spôsobom by výsledky meraní a počty infikovaných pacientov boli k dispozícii pre následnú kontrolu.

Aktuálne podľa Šišolákovej prebieha testovanie na komerčnom tzv. spike proteíne koronavírusu, pričom onedlho to budú aj reálne vzorky pacientov. „Predpokladáme, že koncom roka 2021 by sme už mali mať k dispozícii reálny produkt so všetkými testami a aplikáciou na vyhodnotenie výsledkov,“ uviedla. Za veľkú výhodu senzora považuje aj to, že veľmi malou zmenou v príprave bude možné pripraviť ho na akékoľvek vírusové ochorenie. „Tak by sme vedeli promptne reagovať v prípade, ak by v budúcnosti došlo k vypuknutiu ďalších pandémií alebo epidémií,“ dodala.